V nedeľu 30. januára si pri svätej omši v Dóme sv. Alžbety v Košiciach kňazi a veriaci pripomenuli 29. výročie biskupskej vysviacky košického arcibiskupa metropolitu Mons. Bernarda Bobera .
Keďže posledná januárová nedeľa je už tradične venovaná Katolíckej univerzite, arcibiskup Bernard Bober vo svojom príhovore vyzdvihol fungovanie Katolíckej univerzity.
"Katolícku univerzitu v Ružomberku doteraz úspešne absolvovalo viac ako 113-tisíc mladých z celého Slovenska. Dnes pôsobia ako učitelia, zdravotníci, ošetrovatelia, novinári, psychológovia, ale aj teológovia a kňazi. Boli poslaní naplniť Ježišovu misiu – ohlasovať radostnú zvesť, vrátiť ľuďom zmysel života, pomáhať budovať civilizáciu lásky, vnášať do spoločnosti ducha pokoja, porozumenia a pokory.
Pri slávení tohtoročnej Nedele Katolíckej univerzity zvlášť myslíme na našich absolventov. Prajeme im, aby nezabudli na to, odkiaľ vyšli, a aby ich život stál na pevnom základe, ktorým je Kristus – Cesta, Pravda a Život.
Katolícka univerzita v Ružomberku je miesto, kde sa učíme viesť dialóg. To je to, čo dnes veľmi potrebujeme. Vidíme koľko nenávisti je v našich dialógoch, či už v politike, alebo v mediálnom priestore. Vidíme, ako nás rozdelili rôzne spoločenské témy, témy pandémie a opatrení, témy o spôsobe života a hodnotách.
Učme sa od Ježiša viesť dialóg, učme sa počúvať navzájom – tak nás vyzýva aj Svätý Otec František. A v tomto je Kristus najlepším učiteľom. Preto, pozývame aj vaše deti študovať na jednej z našich štyroch fakúlt na Katolíckej univerzite (filozofická, teologická, pedagogická a zdravotnícka), aby sa nestratili v pretechnizovanom svete. Tu sa nenaučia nič zlé, naopak, ako pedagógovia, zdravotníci alebo žurnalisti dokážu kriticky zhodnotiť všetky tendenčné prúdy dnešnej doby, dokážu odhaliť zaujatosť a argumentovať v záujme celej pravdy o Bohu i človeku.
Naozaj, už sa nevládzem pozerať na jednostrannú štvavú kampaň proti Cirkvi v médiách a v spoločenskom priestore. Jedna emotívna pozitívna správa nevyváži ďalších desať, ktoré sa za každú cenu snažia prezentovať Cirkev ako mašinériu moci, ako brzdu pokroku, ako hniezdo deviantov a predátorov. Kde sú správy o našej každodennej službe pre občanov tejto republiky? Prečo sa nehovorí o našom nemalom príspevku k spoločenskému zmieru, prečo sa nepíše o starostlivosti o duševné a psychické zdravie obyvateľov tohto štátu hlavne teraz počas pandémie? Prečo sa zaznávajú naše prínosy v školstve, kultúrnom živote, zdravotníctve i charite? Prečo niekto už nahlas nepovie, že aj v rámci integrácie a práce s rómskymi komunitami máme oveľa lepšie výsledky ako rôzne mimovládne organizácie? Preto sa pýtam: Kto dá hlas našej duchovnej rodine, Cirkvi, v celospoločenskej debate? Kto ju obháji aj pred tými, ktorí nás do špiku kosti urážajú a zniesli by nás zo sveta?! Áno, pre mnohých sme iba príživníkmi na tele spoločnosti. No bohužiaľ, toto môžu tvrdiť len tí, ktorí Cirkev nepoznajú a majú v sebe hlboké predsudky a myšlienkové stereotypy a myslia si, že štát je na cirkvách stratový.
Drahí bratia a sestry, aj my, veriaci ľudia, sme občanmi tohto štátu a občanmi Európskej únie, nikto z nás nesmie robiť občanov druhej kategórie, tak ako potrebu zúčastniť sa na svätej omši nemôže už ďalej odobrovať očkovanie či neočkovanie. V tejto veci už dlho apelujeme na kompetentných, no čas už pokročil. Veď Cirkev aj počas pandémie podala pomocnú ruku zdravotníkom a trpezlivo sa snažila prispieť k tomu, aby sa neprepĺňali nemocnice. Tu treba povedať, že bohoslužba nemôže byť definovaná ako hromadné podujatie. Možnosť praktizovať svoj náboženský život patrí k základným právam a slobodám.
Preto sa nebojme zodvihnúť hlavu a aj napriek nepriaznivým okolnostiam, výsmechu či mediálnej šikane, nehanbime sa a nebojme sa žiť s Ježišom, hlásiť sa k jeho Cirkvi a nahlas hovoriť o jeho princípoch, o jeho evanjeliu.
Preto vás prosím o vašu podporu a priazeň, no predovšetkým o vaše modlitby, ktoré potrebujeme pre naše osobné ľudské príbehy, ale aj pre akademické pôsobenie na našej jedinej katolíckej vysokej škole na Slovensku. Aj táto škola nám dodáva sebavedomie povedať: Som hrdý na to, že som katolík!
Bratia a sestry! Je to veľký Boží dar, že katolíci na Slovensku majú vlastný akademický priestor, v ktorom pestujú vedu, výskum a dialóg. Chráňme si ho a zveľaďujme! Nech sa naša univerzita s Božou pomocou aj v nasledujúcom období po pandémii vzmáha a zveľaďuje, a nech pripravuje ľudsky i kresťansky zrelých absolventov pre lepší a pokojnejší život na našom Slovensku i vo svete", zdôraznil na záver svojho príhovoru arcibiskup Bernard Bober.
Presne pred 29 rokmi, 30. januára 1993 prijal košický arcibiskup Mons. Bernard Bober z rúk kardinála Jozefa Tomka biskupskú vysviacku. Na záver svätej omše túto skutočnosť pripomenul dekan a farár Farnosti sv. Alžbety v Košiciach, Allan Tomáš.
„Prijali ste s veľkou pokorou tento úrad a my vám chceme v tejto chvíli poďakovať za vašu ľudskosť i starostlivosť dobrého pastiera. Do ďalších rokov vašej biskupskej služby vám vyprosujeme pevné zdravie, dary Ducha svätého, apoštolskú horlivosť a veľa radosti v tejto službe. Cítime ťarchu tohto úradu na vašich pleciach, zvlášť v posledné mesiace pandémie, ktoré prežívame. Vieme, ako sa nad mnohými vecami trápite, ako ich prežívate a preto je v tejto chvíli na mieste, aby sme my veriaci, ale aj kňazi, obnovili svoju úctu a poslušnosť,“ pripomenul dekan Allan Tomáš.