Spolu sme sa zišli
ráno o pol deviatej
S úsmevom na tvári,
vrch Lysá bol náš cieľ
Ešte len sme prekročili prah lesa, hneď sme sa mohli kochať jeho krásou. Ranné slnko, ktoré svoje lúče prerážalo skrz stromy, jemný vánok, šum opadaných listov, pozdrav od dvoch srniek, lepší začiatok túry snáď už nemohol byť. A k tomu všetkému to čaro, ktoré les ukrýva. Aké?...No predsa pokoj. Verte, Boh kráčal s nami bok po boku pri každom z nás.
Smiech nás sprevádzal na každom kroku,
neopúšťal nás ani vo chvíľach,
keď sme nevládali stúpať nahor.
Čas nejako zbehol a ocitli sme sa v našom cieli
Naše oči ako magnety, ktoré sa upierali,
na ten pohľad, na tú krásu, na ten výhľad...
To sa slovami nedá opísať.
Ako vám to priblížiť? Predstavte si Božie diela. Les pokrytý farebnou perinou, všade okolo vás jej kúsky. Máte chuť si z nich urobiť ďalší les a bez váhania doň skočiť. Tam sa zastaví čas a vnímate len prítomnosť. Keď máte okolo seba úžasných ľudí, nič viac nechcete, len aby táto chvíľa trvala večne.
Spoločné hry, spev a modlitby nám všetok ten čas oživili
Nechýbalo ani jedlo,
ktoré z každej strany sa ponúkalo.
Nadišiel čas sa vrátiť... rozlúčiť sa. Ďakujeme, pán kaplán Lukáš, Martin a pán diakon František, že ste s nami boli a sprítomnili nám nášho Vládcu medzi nami.
Lebo aj ON bol, je a vždy bude v hĺbke nášho srdca.
Pane, náš Vládca, aké vznešené je Tvoje meno na celej zemi (Ž 8).