Zobudila som sa a pozrela von oknom. Hmm, tak dnes z toho asi nič nebude a prejdeme na mokrý variant... No kým som došla na stanicu, s počasím sa zmenila aj moja mienka. Slniečko nám pomaly, ale isto vykukalo spoza mrakov a dážď si to rozmyslel. Cesta nám prebehla dosť hladko a stihli sme sa aj naraňajkovať. Kto nestihol, dokúpil zásoby v miestnej predajni :). A pomaly sme sa vydali zdolávať „Kapušianský vrch“. Tesne pred výstupom sa nám do ruky dostal List Štefana Uhorského, kde nám zanechal odkaz o skrytom poklade. S nadšením sme sa pustili do hľadania. Občas nás zastihli nejaké tie indície a bez váhania sme splnili každú úlohu. Až nakoniec sa nám podarilo poskladať mapu k pokladu. Aj keď sme hľadali trocha dlhšie, oplatilo sa. Štefan Uhorský nám zanechal svoje pamiatky zo svojich ciest. Plní vyčerpania sme si trochu niečo opiekli a po výdatnom obede sme si pozreli aj samotnú zrúcaninu hradu, obzreli si okolie či niečo pofotili. A už aj nastal čas zbaliť „švestky“ a vybrať sa domov.Veľmi pekne sa chcem poďakovať hlavne nášmu Nebeskému Oteckovi za pekné počasie, ale aj za ochranu počas celého výletu, všetkým animátorom, ktorí to buď pripravovali alebo sa zúčasnili a, samozrejme, aj tej menšine detí, ktoré neváhali a pridali sa k nám :)
Fotografie z výletu si môžete pozrieť v albume vo fotogalérii.