Pápež František oznámil slávenie Jubilejného roku milosrdenstva. Svoje rozhodnutie zverejnil počas homílie kajúcej pobožnosti v Bazilike sv. Petra pri príležitosti otvorenia pôstnej iniciatívy „24 hodín pre Pána“, keď povedal: „Drahí bratia a sestry, často som premýšľal o tom, ako by Cirkev mohla urobiť očividnejším svoje poslanie byť svedkom milosrdenstva. Je to cesta, ktorá začína duchovným obrátením. A musíme kráčať touto cestou. Preto som sa rozhodol vyhlásiť mimoriadne jubileum, ktoré sa zameria na Božie milosrdenstvo. Bude to Svätý rok milosrdenstva. Chceme ho prežívať vo svetle Pánových slov: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec» (Lk 6, 36). A toto zvlášť pre spovedníkov: veľa milosrdenstva!

Tento Svätý rok sa začne na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. 12. 2015), a zavŕši sa 20. 11. 2016, v nedeľu Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru a živej tváre Otcovho milosrdenstva. Organizáciu tohto jubilea zverujem Pápežskej rade na podporu novej evanjelizácie, aby ho mohla animovať ako novú etapu cesty Cirkvi v jej poslaní zaniesť každému človeku evanjelium milosrdenstva.“

V predvečer Nedele Božieho milosrdenstva, v sobotu 11. apríla, bude úradne zverejnená tzv. „Bula vyhlásenia“. Tento dokument bude slávnostne prečítaný pred Svätou bránou Baziliky sv. Petra. Následne bude pápež František predsedať sláveniu Prvých vešpier Nedele Božieho milosrdenstva, čím sa osobitne zdôrazní základ slávenia mimoriadneho svätého roka, ktorým je Božie milosrdenstvo.

Bula vyhlásenia nejakého jubilea, osobitne v prípadne mimoriadneho Svätého roka, okrem toho, že obsahuje dátumy jeho otvorenia a záveru a základnú podobu jeho priebehu, predstavuje základný dokument vystihujúci ducha, v akom je Svätý rok vyhlásený, s akými úmyslami a očakávaným ovocím zo strany Svätého Otca, ktorý ho pre Cirkev vyhlasuje.

V prípade ostatných dvoch mimoriadnych svätých rokov 1933 a 1983, bola Bula vyhlásenia zverejnená pri príležitosti Slávnosti Zjavenia Pána. Výber dátumu zverejnenia buly v prípade blížiaceho sa mimoriadneho Svätého roka milosrdenstva jasne vyjadruje osobitný dôraz Svätého Otca kladený na tému milosrdenstva.

Pojem „bula“ (lat. bulla), používaný aj vo všeobecnejšom význame na označenie okrúhleho predmetu, sa pôvodne vzťahoval na kovovú schránku chrániacu voskovú pečať vtlačenú cez šnúrku na dokument osobitného významu na dosvedčenie jeho autenticity a následne i jeho vážnosti. Časom sa tento termín zaužíval na označenie samotnej pečate, neskôr aj vlastného dokumentu, takže dnes sa používa na všetky pápežské dokumenty osobitného významu, ktoré nesú alebo by aspoň tradične mali niesť pápežskú pečať.

Otvorenie jubilea sa uskutoční v čase 50. výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu (1965) a nadobúda preto osobitný význam podnecovania Cirkvi, aby pokračovala v práci začatej koncilom. Symbolické je aj to, že na Svätý rok pripadne nedeľný liturgický cyklus „C“ s čítaniami z Evanjelia podľa Lukáša, ktorý je nazývaný „evanjelistom milosrdenstva“. Dobre známe sú podobenstvá o stratenej ovci, stratenej minci a milosrdnom otcovi z Lukášovej 15. kapitoly.

Aké miesto má Svätý rok v tradícii Cirkvi?

Katolícka cirkev začala s tradíciou Svätého roka v roku 1300 za pontifikátu pápeža Bonifáca VIII., ktorý počítal so slávením jubilea každých sto rokov. Od roku 1475 sa slávenie „riadneho svätého roku“ začalo opakovať po 25 rokoch, aby ho mohla zažiť každá generácia. Doteraz bolo 26 riadnych svätých rokov. Naposledy to bol Jubilejný rok 2000.

Zvyk vyhlásiť „mimoriadny jubilejný rok“ siaha až do 16. storočia. V minulom storočí pápež Pius XI. vyhlásil Svätý rok 1933 pri príležitosti 1900. výročia vykúpenia a v roku 1983 tak urobil Ján Pavol II. pri príležitosti 1950. výročia. Katolícka cirkev pripisuje Jubilejnému roku duchovný význam v možnosti obnoviť vzťah s Bohom a blížnym. To znamená, že Svätý rok je vždy príležitosťou k prehĺbeniu viery a k životu s novým úsilím o vydávanie kresťanského svedectva.

Jubilejným rokom milosrdenstva pápež František kladie do stredu pozornosti milosrdného Boha, ktorý pozýva všetkých, aby sa vrátili k nemu. Stretnutie s ním inšpiruje k čnosti milosrdenstva.

Obrad začiatku jubilea spočíva v otvorení tzv. svätej brány. Je to brána, ktorá je otvorená iba počas Svätého roka, inak je zamurovaná. Svätú bránu majú všetky štyri hlavné baziliky Ríma: sv. Petra, sv. Jána v Lateráne, sv. Pavla za hradbami a Santa Maria Maggiore. Obrad otvorenia svätej brány symbolicky vyjadruje, že pri príležitosti Svätého roku sa veriacim ponúka osobitná cesta smerom k spáse. Svätá brána na ostatných bazilikách bude otvorená po Bazilike sv. Petra.

Milosrdenstvo je témou veľmi drahou pre pápeža Františka, ktorý to vyjadril už ako biskup, keď si zvolil heslo «miserando atque eligendo». Ide o citát z homílie sv. Bédu Ctihodného, keď komentuje evanjelium o povolaní Matúša slovami: «Ježiš vidiac vyberača daní, zadíval sa na neho pohľadom lásky a povolal ho hovoriac: Poď za mnou!» (Vidit ergo Iesus publicanum et quia miserando atque eligendo vidit, ait illi Sequere me.)

Aj po svojom zvolení práve pred dvoma rokmi, v prvom príhovore pred modlitbou Anjel Pána, povedal o milosrdenstve: „toto slovo mení všetko“. V jeho apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium sa slovo «milosrdenstvo» opakuje viac ako 30-krát.