Všetkozlatka, Všetkobychcelka

Všetkozlatka

Bola raz jedna pani, ktorá všetko chcela. Preto ju každý volal Všetkozlatka. Myslela si, že má všetko doma a chodiť vonku jej netreba. No predsa však doma niečo nemala. Boli to teplé slnečné lúče. Pýtajme sa každý sám za seba..., mám ich aj ja?

Dominika Gargalíková, 3. A

Všetkobychcelka

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna pani, ktorá sa volala Všetkobychcelka. A tá pani vždy hľadala iba, iba zlato. A to isté aj jej sused, ktorý sa volal Pán Všetkobychcel. Raz sa obidvaja stretli v jednej tajnej jaskyni. Všetkobychcelka zvolala: „Vieš, ako si ma vystrašil?“ A on odpovedal: „Áno, vystrašil som ťa preto, lebo si vošla do jaskyne, ktorú som našiel včera.“ Nato Všetkobychcelka vraví: „Tak preto si nebol včera doma. Zvonila som pri tvojich dverách celý deň, a nikto neotváral.“ On odpovedal: „Prepáč, bol som hľadať zlato. Našiel som túto jaskyňu a vošiel som do nej. Vieš čo? Niečo ti ukážem, poď za mnou.“ Všetkobychcelka zhíkla: „Vaúúúú... „ Pán Všetkobychcel jej vraví: „Hovoril som ti, že niečo viem.“

Gabriela Girášková, 3. A

Hľadáme stále tie správne veci, ktoré nás urobia šťastnými? Nezabúdame v zhone na dôležité veci?

Záverečnú myšlienku napísala tr. učiteľka Mgr. Andrea Škripková