Od jesene roku 2011 každá streda znamená pre nás – osemčlennú skupinku birmovancov, zároveň aj spolužiakov a kamarátov, niečo výnimočné. V saleziánskom stredisku sa totiž stretávame so skvelými, „ináč obdarenými“ deckami. Hráme sa s nimi hry, tancujeme na Nataliu Oreiro :), vyrábame si rôzne vecičky, či len tak kecáme a raz v mesiaci spolu slávime aj svätú omšu.
Pred dvoma týždňami prišla teta Katka s návrhom, či by sme spolu s nimi chceli ísť na víkend na chatu. A tak sme si pripravili nejaký program, pobalili veci a s očakávaním a radosťou sme prišli medzi usmievavé tváričky, ktoré sa už stihli udomácniť v Dome mamy Margity. Hneď na úvod nám prišli spestriť popoludnie naše kamarátky speváčky Anička a Džanka s gitaristom Ďurim. Po ich vystúpení sme si vyhrnuli rukávy a šikovnými rúčkami sme z hliny povyrábali rôzne vázy či hrnčeky. Rodičia si zatiaľ oddýchli pri filme a spoločných rozhovoroch. V sobotu ráno sme sa rozcvičili pri súťažiach a po nich sme sa pobrali do kaplnky na krásnu omšu, pri príprave ktorej sa podieľali samotné decká. Po výdatnom obede sme sa poriadne naobliekali, vytiahli sánky či klzáky a vybehli von. Počas dvoch hodín plných guľovania a sánkovania sme vydali všetkú energiu, a tak sme si potom oddýchli pri rozprávke, ktorú si so záujmom pozreli aj tí starší. Keď sme si vymaľovali naše výtvory z piatka a pripravili spoločenskú sálu na diskotéku, Ježiško nám vonku zasa pozhasínal svetlá, aby to malo tú správnu atmosféru. Taká tancovačka a zábava, toľko skvelých tanečných kreácií a smiechu, to ste ešte nevideli. No ako vždy, v tom najlepšom treba prestať, tak sme sa v rozumnom čase pobrali spať s úsmevom na tvári a s totálne vybitou energiou. Ráno sme sa po raňajkách pustili do spoločného projektu. Namaľovaným plagátom, do ktorého každý vložil aj kúsok svojej kreativity, sme si zvečnili pamiatku na tento super víkend. Poďakovali sme sa zaň hlavnému organizátorovi Nebeskému Tatkovi na omši, po ktorej nasledovalo lúčenie. Všetci sme odchádzali s perfektnými zážitkami a chuťou vrátiť sa späť, čoho dôkazom boli aj malé, po lícach sa kotúľajúce slzičky.
Za všetky chvíle s týmito deckami, a špeciálne za tento víkend, ĎAKUJEME. Ďakujeme hlavne Nášmu Nebeskému Ockovi, aj tete Katke Šimčíkovej a všetkým rodičom. V jednej kázni nám don Kamil povedal: viac dostáva ten, kto dáva a pri týchto zlatých a vďačných deťoch to pociťujeme stonásobne.