„...na počiatku bolo slovo, ...ale, ktoré bolo prvé?“, hádali sa písmená a za svet sa nevedeli dohodnúť, kto z nich je najdôležitejší. Navzájom sa prekrikovali a vôbec sa nepočúvali. Každý trval na svojom a nik z nich nepopustil zo svojej pravdy. „Mlčte už konečne!,“ zvrieskol výkričník, ktorý to už s nervami nevydržal. „Ak sa neznesiete pri sebe a nechcete sa rešpektovať, rozíďte sa. Slová z rozhnevaných písmen sú ako meče. Všade odkiaľ vyjdú, kohosi rania. Radšej nech je ticho, akoby by ich mal niekto vysloviť. „A čo úprimné a milé slová?“, zháčil sa ešte viac otáznik. „Ak sa rozídu písmená aj z týchto slov, vytratí sa ich zmysel,“ zaplakala trojbodka. Ďalej si už len potichu šepkala nedopovedané.
Už boli takmer všetci preč, okrem piatich skalných písmen. Uvedomili si vážnosť situácie. Pochytali sa za ruky, a všetky, jedno po druhom zaspievali svoju hlásku. S-K-A-L-A, kala, ala, lala... opakovala ozvena, ktorá pritiahla iba jeden jediný dĺžnik, Hlásky sa nevzdávali a pokračovali ešte úpenlivejšie. SKA-Lá - ska - Láska - LÁSKA... Vtom sa udial zázrak. SKALA sa premenila na LÁSKU. Spev tohto čarokrásneho slovíčka postupne prilákal aj ostatné písmenká, ktoré pochopili nezmyselnosť svojej nezávislosti.
„Veď my sa navzájom potrebujeme!,“ volali s dojatím. „Jeden bez druhého nič nedokážeme.“ Tak sa všetci spolu objali a sila dobrých slov sa prinavrátila, no a k láske pribúdali ďalšie zmysluplné slová...
Milé deti :), tento príbeh sa však nekončí, po jeho prečítaní ste sa stali jeho súčasťou. Je to aj na vás, či toto 5-miestne slovko ostane iba na papieri, alebo priskočí aj do vášho života. Prajeme Vám, nech sa jeho pravý zmysel naďalej napĺňa tak, ako nám to po prvýkrát ukázalo betlehemské dieťa – malý Ježiš.