Mám rád vianočné priania (a nie len vianočné), ktoré si môžem prečítať aj po rokoch a vždy v nich nájdem niečo, čo sa dotýka priamo duše. Sú nadčasové. A toto je jedno z nich. Rád sa oň podelím, aj keď je dosť možné, že ste ho už tiež niekedy dostali.
Vianoce sú ukradnutým sviatkom. Niekedy v štvrtom storočí ich ukradli kresťania pohanom a v poslednom čase ich kresťanom ukradli hypermarkety a reklama. Takže dnes Ježiško leží v jasličkách, ktoré vyzerajú ako izba v päťhviezdičkovom hoteli v Las Vegas. Vskutku dokonalá idyla. V skutočnosti to všetko bolo inak. Mária čakala dieťa pred tým, než začala žiť pod jednou strechou s Jozefom. Pre susedky, čo vedia všetko, bola pobehlicou. A Jozef paroháčom. Mal sen, ale Freud, ktorý by mu to vysvetlil, ešte nežil. Niektoré veci sa ľuďom vysvetľujú ťažko. Ježiš sa narodil v polozrúcanom kŕmidle, slušnejšie povedané na rozmoknutej slame. Kruté! Ale možno práve kvôli takýmto skúsenostiam z neho vyrástol rovný chlap. Vianoce sú viac expresiou než životabudičom, viac smutné než veselé, bližšie obyčajnému životu než životu rodinky z reklamy. Preto vždy, keď sme smutní a zažívame momentálne neriešiteľné situácie, prežívame Vianoce. A vďaka tomu z nás môžu vyrásť rovní ľudia.
Požehnané sviatky.