Naša katolícka Cirkev má niekoľko krásnych osobitostí, ktoré nemá žiadna iná viera. Pozoruhodné je, že od 11. februára 1929 má katolicizmus aj svoj vlastný konfesný štát, na čele ktorého stojí Svätý Otec, pričom ten je volený za hlavu štátu ako cirkevný monarcha v tajnej voľbe spomedzi otcov kardinálov – voličov v konkláve.
Všetky štáty na svete majú niekoľko spoločných atribútov štátnosti, pričom práve pre tieto skutočnosti ich môžeme štátmi nazývať. Výnimkou teda nie je ani najmenší štát na svete − Vatikán, ktorý je viazaný na katolícku vieru, pričom ale musí spĺňať dané atribúty jemu vlastným a osobitným spôsobom, aby štátom bol, no jeho atribúty sú také jedinečné, že ich nemá ani jeden štát na svete.
Jedným z takýchto znakov je aj vlastná armáda. Tá vatikánska je naozaj pozoruhodná. Turisti, ktorí prichádzajú či už na poznávacie alebo pútnické zájazdy do Večného mesta, prípadne televízni diváci pri prenosoch z Vatikánu sa často nestačia diviť nad „smiešnymi“ uniformami Švajčiarskej gardy, keďže ona je práve tou zložkou, ktorá plní funkciu armády mestského štátu Vatikán.
Na mieste je teda otázka, odkiaľ sa táto jednotka, a to dokonca cudzieho štátneho útvaru, vo Vatikáne vzala. V časoch pápeža Júlia II. sa zrodila myšlienka na vytvorenie vojenskej formácie, ktorá by mala chrániť zdravie a život Svätého Otca. Keďže v časoch renesancie boli najlepšími nájomnými vojakmi – žoldniermi v Európe práve Švajčiari, Július II. − pápež, ktorý dal vymaľovať Sixtínsku kaplnku, povolal práve švajčiarskych vojakov do svojich služieb, pričom tam zostali dodnes. Švajčiarska garda však prvý „krst ohňom“ zažila až 6. mája 1527, kedy Rím napadol cisár Karol V. a začalo sa neslávne známe plienenie Ríma. Zo 189 gardistov padlo pri ochrane pápeža Klementa VII. 147 vojakov. Preto na pamiatku týchto hrdinov sa prísaha nových členov koná každoročne 6. mája na Námestí sv. Damaza, no tá nie je verejnosti prístupná, pričom sa jej môžu zúčastniť iba rodinní príslušníci nováčikov, prípadne pozvaní hostia. Výnimku tvoril rok 2006, kedy si garda pripomenula 500 rokov od svojho vzniku a prísaha bola vtedy verejná na Námestí sv. Petra. Ak už hovoríme o jej veku, tak ide nielen o najstaršiu, ale aj najmenšiu a najfotografovanejšiu armádu sveta. Zvláštnosťou tejto elitnej vojenskej formácie sú aj podmienky prijatia: vek medzi 19 – 30 rokov, slobodný občan Švajčiarskej.konfederácie, katolík dobrej povesti, najmenej 174 cm vysoký a absolvent základnej vojenskej služby vo Švajčiarsku, kde sa kladie dôraz najmä na mimoriadne strelecké schopnosti, keďže garda stráži tretieho najstráženejšieho muža sveta.
Švajčiarska garda stojí pred novými, čím ďalej tým viac nebezpečnejšími úlohami. Každý člen sa totiž zaväzuje chrániť pápeža s nasadením vlastného života, čo vyjadruje aj prísahou na jeho štandardu, a to tromi zdvihnutými prstami k nebu, ktoré symbolizujú Svätú Trojicu.
A práve dnes, keď svet je ohrozovaný terorizmom, je ochrana Sv. Otca nanajvýš aktuálna.
Aj my môžeme prispieť našimi modlitbami k sv. Šebastiánovi – hlavnému z patrónov tejto jednotky, pričom môžeme prosiť za tých, ktorí bdejú nad životom a zdravím nami milovaného Sv. Otca Františka...
