Čo je láska? Je to len pobláznenie zmyslov, chvíľková slabosť, ktorá odstupom času odpadne? Nie! Skutočná láska je mať niekoho naozaj rád. Je to cit, bez ktorého by nebol možný život na Zemi. Je láska trvalá? Áno aj nie. Je to vec osoby, otázka vzťahu,... kto vie? Možno si povieme, že láska neexistuje. Láska je nemožná. Možno si to povieme, keď nám zlyhá vzťah, keď máme krízu, a možno si to povieme pre obyčajnú ľudskú domýšľavosť. Týmto si môžeme položiť otázku: „Ako mám veriť v Božiu lásku ku mne, keď mi už mnohí chalani alebo dievčatá zlomili srdce?“ Pri takejto otázke si môžeme položiť protiotázku: Je Boh človek?
Boh nám dáva svoju lásku, a nielen to. On každého jedného z nás, bez ohľadu na farbe pleti, jazyka, vierovyznania či vykonaného skutku, zahŕňa svojou dokonalou láskou. Viacerí kňazi hovoria, že ak človek nezažije pozemskú lásku, zaľúbenie sa, tak potom nedokáže ani sčasti pochopiť Božiu lásku k nám. Trošku ináč povedané, kto zažije pravú lásku, hoci nie trvalú, môže aspoň sčasti pochopiť, akou láskou nás miluje Boh.
V Liste Korinťanom môžeme čítať: „...láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa...“ (1 Kor 13, 1 – 13).Všetci veľmi dobre poznáme tento Hymnus na lásku. Aj samotné Sv. písmo nám vraví o láske. Keby bola takáto naša láska, bolo by všetko O. K. Ale my sme len ľudia a nedokážeme to. Ale Boh to dokázal. On prekonal všetky hranice lásky a ako píše evanjelista Ján: „Veď Boh tak miloval svet, že poslal svojho Jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16). Svojho Syna obetoval z lásky. Možno mi rodičia dajú za pravdu, keby som im položil otázku: Kto by v dnešnej dobe poslal dobrovoľne svoje jediné dieťa na smrť? Myslím, že asi nik. Keď Boh pre nás urobil toto, ako ešte môžeme pochybovať o Jeho láske k nám? Možno nám Boh dal Desatoro, nejaké obmedzenia či hranice, ale to nie sú len obyčajné pravidlá. Sú to naše dopravné značky, ktoré nám ukazujú smer a spôsob našej jazdy na našej ceste. Vy starší si určite spomínate, keď ste boli malí, keď vám rodičia niečo zakazovali. Možno odstupom času im ďakujete za tieto chvíle. Určite budete so mnou súhlasiť, že tieto momenty boli pre vás určitými dopravnými značkami. Možno nejakým semaforom. Červená – teraz ešte nie, čakaj, a zelená – poď! Už si pripravený/á.
Tak isto nám aj náš Nebeský Otec udáva smer. Dáva nám ho z lásky k nám. Opätujme túto lásku! Otvorme sa a dajme sa ním viesť! Možno si myslíme, že tým veľa stratíme, ale opak je pravdou, omnoho viac získame. Nebojme sa! Nasledujme a verme!
Využime aj tento čas pôstu na otvorenie sa. Opätovnému uverenie v Ježiša Krista. Pôst nás vyzýva k modlitbe, pôstu a almužne. Skúsme aj v tento čas hľadať v týchto troch oporných pilieroch význam, pravdu či samotného Ježiša Krista.