Keď prídu ku Krížu, svetlo dňa už naberá na sile. Tam sa číta evanjeliová pasáž o Ježišovom príchode pred Piláta. Číta sa úplne všetko, čo sa u Piláta odohralo. Potom sa biskup obráti k ľuďom, aby ich utešil. Hovorí, že sa celú noc veľmi namáhali a ešte sa budú namáhať celý deň, no nemajú ochabovať, ale dúfať v Boha, ktorý im za ich námahu dá väčšiu odmenu. Potom ich podľa svojich schopností takto povzbudí: „Choďte teraz všetci do svojich domovov a chvíľu oddychujte, aby ste sa tu všetci pred ôsmou hodinou zhromaždili a do poludnia mohli hľadieť na sväté drevo kríža. Každý z nás verí, že je to prospešné pre našu spásu. Potom od dvanástej hodiny sa tu, pred krížom, musíme opäť všetci zhromaždiť, aby sme až do noci počúvali poučenia a modlili sa.“
Stĺp bičovania
Potom, keď je ľud prepustený od Kríža, teda ešte pred východom slnka, všetci so zápalom odchádzajú na Sion, aby sa modlili pri stĺpe, kde bol Pán bičovaný. Odtiaľ idú na chvíľu domov oddýchnuť si.
Poklona krížu
Potom pripravia stoličku pre biskupa na Golgote za Krížom. Biskup zaujme svoje miesto a položia pred neho stôl zakrytý ľanovou plachtou. Diakoni stoja pri stole. Potom je prinesená strieborná truhlica, v ktorej je sväté drevo kríža. Truhlicu otvoria a vyberú drevo a položia ho spolu s Pilátovým nápisom (INRI) na stôl. Biskup sediac na stoličke, potom pevne uchopí kríž za jeho konce, zatiaľ čo diakoni stoja pri ňom a strážia ho. Strážia ho preto, lebo ľudia, veriaci aj katechumeni, po jednom prichádzajú, pri stole sa uklonia, pobozkajú kríž a odchádzajú. Ja neviem kedy, ale niekto raz odhryzol kúsok zo svätého dreva a ukradol ho. Preto ho teraz strážia diakoni, aby si nikto nedovolil nič také urobiť znova. Keď teda jeden po druhom takto prichádzajú, každý sa najprv ukloní, potom sa dotknú kríža a nápisu, najprv svojimi čelami, potom očami, potom pobozkajú kríž a idú ďalej. Nikto sa však kríža nedotýka svojimi rukami. Keď všetci pobozkali kríž, diakon drží prsteň Šalamúna a roh, ktorým boli pomazávaní králi; ľudia bozkajú roh a hľadia na prsteň... ľudia prichádzajú až do poludnia, pričom vchádzajú jednými a vychádzajú druhými dverami, pretože toto sa odohráva na tom istom mieste kde sa v predchádzajúci deň (zelený štvrtok) konala sv. omša.
Zastavenie pred krížom. Tri hodiny
Na poludnie, či prší alebo je horúco, všetci idú pred Kríž, na veľké, otvorené a krásne priestranstvo rozliehajúce sa medzi Krížom a Anastasis. Tu sa zíde toľko ľudí, že sa pomedzi nich nedá prejsť. Pred Kríž dajú stoličku pre biskupa a od dvanástej až do pätnástej hodiny sa nedeje nič iné, iba sa čítajú poučenia v tomto poradí: najprv žalmy, v ktorých sa spomína pašiové utrpenie; potom z Apoštolov, či už z listov alebo z ich Skutkov, časti kde sa hovorí o Pánovom umučení; potom časti evanjelií opisujúce Ježišovo umučenie. Potom sa čítajú časti z prorokov, ktoré predpovedajú, ako bude Pán trpieť, potom časti evanjelií, kde Ježiš predpovedá svoje utrpenie. Takto sa od dvanástej až do pätnástej hodiny čítajú tieto poučenia a spievajú hymny, aby všetci ľudia pochopili, že všetko, čo proroci predpovedali o Pánovom umučení je potvrdené v evanjeliách a v spisoch apoštolov. Počas týchto troch hodín sú ľudia poučovaní, že sa nestalo nič, čo by nebolo predpovedané a že nič nebolo predpovedané, čo by sa úplne nevyplnilo. Pomedzi to tiež zaznievajú modlitby priliehajúce tomuto dňu. Prejavené emócie a žiaľ všetkých ľudí po každom poučení a modlitbe sú úžasné, pretože nie je nikto, ani veľký ani malý, kto by v tento deň, počas tých troch hodín neplakal viac ako je možné pochopiť, kvôli tomu, že Pán trpel tieto veci pre nás. Potom, o pätnástej hodine sa číta stať z Jánovho evanjelia, v ktorej Ježiš odovzdal ducha (Jn 19,30). Potom nasleduje modlitba a prepustenie.
Večerné ofícium
Po prepustení sa od pätnástej hodiny až do večera v Martýriu vykoná všetko, čo sa zvyčajne koná v tento týždeň (denné modlitby). Po prepustení z Martýria, sa ide do Anastasis, kde sa prečíta pasáž z Jánovho evanjelia, v ktorej Jozef prosí Piláta o vydanie Pánovho tela a ukladá ho do nového hrobu. Po prečítaní nasleduje modlitba, požehnanie katechumenov a prepustenie.
V tento deň sa však neoznamuje žiadne bdenie v Anastasis, pretože všetci vedia, že ľudia sú unavení. Lenže aj napriek tomu je zvyk tam bdieť. Takto všetci, ktorí chcú, alebo skôr, ktorí vládzu, bdejú, ostatní až do rána nebdejú. Silní alebo mladí členovia kléru však bdejú, až do rána sa tam spievajú hymny a antifóny. Veľký zástup bdie spolu s nimi, niektorí od večera iní od polnoci, každý podľa toho ako vládze.