Táto Veľká noc bola pre nás iná než tie predchádzajúce. Bola priamo v centre Ríma. Zelený štvrtok sme mali tú česť prežiť liturgiu s českými kňazmi, u ktorých sme boli ubytovaní. Po omši sme sa vybrali do Vatikánu, kde nás veľmi milo prekvapilo to, čo sme ani neplánovali. Okolo nás prešiel v cca metrovej blízkosti pápež Benedikt XVI. Priamo pri nás stiahol okienko a začal mávať na čakajúci ľud. Tešili sme sa z tohto veľkolepého privítania.
Veľký piatok sa niesol v znamení pôstu a očakávaní večera. Po obradoch sme sa presunuli turistickým krokom ku koloseu, kde sme netrpezlivo vyčkávali 21. hodinu. Vtedy bol totiž začiatok krížovej cesty. Svätý otec síce trochu meškal, ale potom sme sa ho všetci dočkali. Príjemnú atmosféru horiacich sviečok a hlasu modlitieb nám pokazili vulgárni Nemci a hluční Taliani.
Biela sobota už bola o niečo pestrejšia aj na stravu. Celý deň sme blúdili úzkymi uličkami starého Ríma. Zlatý klinec programu nastal až v nedeľu. V dvojhodinovom predstihu sme sa zaradili do davu čakajúceho na vstup do Vatikánu. Každý musel prejsť prísnou kontrolou a až tak si mohol vychutnať pohľad na námestie plné jarných kvetov a zelene. Keď sa námestie zaplnilo, začalo znieť hlasné aleluja – aleluja. Vtedy sa mnohým rozbúšilo srdiečko. Samotnú svätú omšu celebroval pápež Benedikt XVI. Keď sme si podávali znak pokoja, nedalo nám nevšimnúť si pestrú škálu národností a vierovyznania, ktoré si medzi sebou vymieňali ruky, pohladenia a často aj bozky.
Človek také niečo pochopí, až keď to zažije. Medzi nezabudnuteľné zážitky patrí aj návšteva hrobu Jána Pavla II., ako aj Chrámu svätého Pavla, v ktorého znamení sa nesie aj tento rok. O zážitkoch by sa dalo písať na ďalšie tri strany, ale treba dať priestor aj iným . Každému z celého srdca prajeme, aby mal niekedy možnosť prežiť úžasnú atmosféru „Večného mesta“, lebo spomienky na to nám ostali zakorenené hlboko v srdiečku.
