V máji bude tomu 26 rokov, čo zomrel p. dekan Ďurčák. Na Veľkú noc nám takto rozdal vajíčka:
Vajíčko slávika – by som dal deťom. Slávik je pekne sfarbený vtáčik, pekne spieva, svojím spevom očarí každého z nás. Malé deti majú čisté dušičky, rady sa pekne obliekajú. Mali by sme ich naučiť sa modliť, vodiť do kostola, nie len do 1. sv. prijímania.
Vajíčko lastovičky – by som odovzdal mládeži. Lastovička sa kúpe len v čistej vode. Naša mládež by mala dbať na čistotu duše, čítať iba také knihy a počúvať iba takú hudbu, ktorá by nezraňovala ich mladé srdcia. Starší by im mali byť príkladom.
Manželom – rodičom by som odporúčal Vajíčko vtáka pelikána. Tento vták, keď nemôže obstarať potravu pre svoje mláďa, vyšklbe si perie na krku a vlastnou krvou napojí svoje mladé. Rodičia by sa mali postarať o svoje deti v každej situácii. Kým sa nepostavia na vlastné nohy a nezaložia si svoje rodiny. Deti by im to mali vrátiť aj s úrokmi.
Vajíčko labute – by som daroval seniorom. Labute, keď cítia, že sa blíži ich koniec, zgrupujú sa podvečer na vode a zobákmi klepocú do zotmenia. Starí ľudia by tiež mali modlitbou a s ružencom v ruke ďakovať za všetky dary a milosti, čo dostali za celý svoj život od Pána.
Tento odkaz je stále aktuálny aj v dnešnej modernej dobe. Pripojme sa k emauzským učeníkom a spoločne prosme: „Pane, zostaň s nami, už sa zvečerieva.“