Medzi Božou dokonalosťou a ľudskou biedou stojí kňaz.
Byť pravým kňazom je hrdinstvo. V závale všednosti ostať výnimočným, vystúpiť z radu priemernosti znamená strašný odpor voči hordovým chúťkam, ktoré si vyhradzujú právo samozrejmosti. A pretože vždy na spodku ľudskej nehanebnosti ostáva kúsok túžby po nebi, svet je taký citlivý a požadovačný voči kňazovi v oblastiach, kde sám najviac hreší.
A kňaz, ktorý zostáva stále pod odkvapom Večnosti a milosti Božej, ktorý je v takom intímnom spojení so sviatostným Ježišom, z toho stáleho závanu Kristovho utrpenia dostáva toľko sily, koľko v ťažkostiach potrebuje.
Kňaz nech si nikdy nenahovorí, že ho svet prijme za seberovného. Kňaz je vždy viac, alebo menej než ostatní ľudia. Niet moderných kňazov. Je iba večné kňazstvo. A to je mladé. Laici nechcú, aby boli kňazi na ich úrovni. Veriaci ich chcú mať nad sebou. A neveriaci v nich chcú vidieť ospravedlnenie vlastnej úbohosti.