Boh dáva svetu kňazov, aby oni dávali svet Bohu. Dnešný laik žiada od brata kňaza viac než vysluhovanie sviatostí a úradovanie. Túži po apoštolskom vzore v kňazovi so všetkými prívlastkami vyznávačskej horlivosti, čistoty a oddanosti. Túži po heroickom vzore v kňazovi so všetkými prívlastkami mučeníckej tvrdosti a lásky.
Kňaz má voviesť do života vnútornú hygienu. Kňaz vrúcny, otvorený na obe strany: k Bohu a k človekovi. Kňaz zbavený profesionálnej otupenosti, ktorého dušu cítime ako prievan Absolútna. Kňaz, ktorý sa pridŕža Kristovho: „Choďte“, nie usadnutý, i keď osadený, ozdravujúci, i keď je chorý, kňaz, ktorý večne prichádza s Kristom, večne rozdáva, neúraduje, ale je súcitný, veľkého srdca a veľkých sĺz. Kňaz lásky, lebo veď láska je blízke vírenie Večnosti, pre človeka ináč nepochopiteľné. Kňaz, ktorý nás učí už svojím bytím, že treba byť ustavične pripraveným na Kristov príchod.