V poslednom období tento slogan často rezonuje v mojich myšlienkach. Prebudilo ho Božie slovo, ktoré som nedávno počul na jednej kázni. Tento slogan v nás raz vzbudzuje obdiv, závisť, zlosť … ale ja pokoru, dôveru …
„Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov.” Dt 4, 9
Dávno sa mi tento výraz vryl do pamäte a stále, keď počujem meno nepriamych aktérov, ktorým bol adresovaný, vyvoláva vo mne pocit bolesti, zármutku … ale aj životnej skúsenosti, s ktorou sa chcem podeliť. Ako správni futbaloví fanúšikovia sme boli so synom na doteraz najväčšej sláve košického futbalu v období, keď Košice postúpili do skupinovej fázy ligy majstrov. Na priateľský futbalový turnaj prišli slávne kluby AC Miláno, Sparta Praha, kde si zmerali sily s 1. FC Košice, ktorí takto chceli demonštrovať silu košického futbalového kapitálu. Veľkolepý sprievodný program čoraz silnejšie prerušovali sirény policajných áut, ktoré sa približovali v kolóne, ktorá zastavila pred štadiónom. Zz limuzín začala vystupovať generalita týchto klubov na čele s hostiteľom Šanim. Od bufetov a z tribún ich pozorovali futbaloví fanúšikovia, jedni tlieskali, iní závideli, iní boli rozhorčení a kdesi za mnou sa ozval hlasnejšie fanúšik a tu som počul aj tento slogan ...“ co tym, ty su už dávno za vodu“...
Ak teraz počujem meno spájané s hlavným aktérom tejto šou „Šanim“, stále v pozadí počujem hlas fanúšika a jeho slogan. Napĺňa ma pri tom ľútosť, smútok, ako môj rovesník nezvládol úlohu otca. Dcéra, ktorá v tomto období bola tínedžerkou, ho určite potrebovala viac ako jeho slávu a kapitál, ktoré potom sama nezvládla uniesť a rodina už bez Šaniho zažíva smutné obdobie. Ja však verím v silu obrátenia a Božieho milosrdenstva.
Som presvedčený, že poznám mnoho ľudí, ktorí sú už „ozaj za vodou”. Takto začal svoju homíliu p. farár na Liptove. Prečo? Uverili v Pána, jeho prisľúbeniam tak, ako Izraeliti prostredníctvom Mojžiša. Vzdali sa všetkých istôt, ktoré mali v Egypte a vydali sa na cestu do zasľúbenej zeme. Cestu, ktorá nebola ľahká, plná nástrah, prenasledovaní, ale cesta, ktorá mala jasný cieľ. Zasľúbenú zem. A čo ja? Nechcem sa vzdať svojich istôt, pohodlia? Bojím sa prijať rozhodnutie? „Nebojte sa,” hovorí Ján Pavol II. Oddajte sa Pánovým prisľúbeniam a vykročte na cestu do zasľúbenej zeme a určite prejdete suchou nohou Červené more a strasiete sa nepriateľov.
Pán Ti nesľubuje, že táto cesta bude bez problémov, ale posiela Ti svojho sv. Ducha a priateľov, ktorí majú možno tie isté problémy ako Ty. Svoje problémy chceš riešiť pred televízorom, ktorý Ti ponúka brakové seriály, ktoré Ťa ešte viac vháňajú do neistoty, smútku a zlosti, resp. v nákupných centrách zháňaním sa po akciách. Pán Ti ponúka mnoho iných príležitostí, ako prežiť život s radosťou. Porozmýšľaj o ponukách, ktoré Ti ponúka miestna cirkev nielen v tomto milostivom čase pôstu a skús hľadať Pána v rodinných spoločenstvách, na manželských večeroch, v prednáškach, ktoré ponúka farský úrad, spoločenstvách saleziánov spolupracovníkov, dom Júdov, spoločenstvo Konnonia, Faustínum, modlitby matiek, modlitby otcov.
Rozhodni sa a príď, všetci sa na Teba tešíme.