Ako je to možné? Ako sa mi to podarilo? Nič špeciálne som urobiť nemusel, stačilo prísť na svätú omšu. Tykáme si s celebrantom pri každej svätej omši a často si to neuvedomujeme. Hneď v úvode nás celebrant pozdraví: „Pán s Vami.“ a my odpovedáme: „I s duchom TVOJÍM.“ Rovnaký dialóg prebieha aj na začiatku prefácie. Povieme si, ale veď to odpovedáme všetci, nie je to až taký osobný rozhovor. Pri birmovke však si tyká každý birmovanec v osobnom rozhovore s biskupom, keď v dialógu pri obrade birmovania obaja povedia po 2 vety, pričom druhé vety sú: Biskup: „Pokoj s tebou.“, birmovanec odpovedá: „I s duchom TVOJÍM“. Je to vyjadrenie toho, že v Kristovi sme všetci bratmi a sestrami, sme Božími deťmi, čo si práve pri svätej omši viac približujeme aj jednotlivými úkonmi a dialógmi.
Pri obrade pokoja nás kňaz/diakon vyzve: „Dajte si znak pokoja.“ Odpovedáme: „Pokoj a bratská láska, nech je medzi nami.“. Podľa JKS si podáme ruky. Niektorí pritom však hovoria: „Pokoj s VAMI“. Je to zaujímavé, keďže pri tej istej svätej omši, pár minút spätne si s kňazom tykáme, no následne si s naším susedom v lavici, mimochodom tiež naším bratom/sestrou v Kristovi, vykáme.
Niekedy mám pocit, že úkony na svätej omši robíme automaticky, bez toho, aby sme im rozumeli. Keď rozumiem tomu, čo sa pri svätej omši deje, lepšie ju prežijem a čas strávený na svätej omši mi nepríde ako neustále opakovanie toho istého dookola. Zároveň sa na svätú omšu teším a neberiem ju ako nedeľnú nutnosť, čo mi pomáha aj k účasti na svätej omši mimo nedele a prikázaných sviatkov.