Diskusie a polemiky okolo autentickosti turínskeho plátna podnietili vedecké kruhy skúmaním jeho tajomstva. Prvý skutočne vedecký spor o obraze na turínskom plátne sa začal na parížskej Sorbone. Profesor anatómie a fyziológie Yves Delage po dvoch rokoch štúdia predniesol roku 1990 na univerzite prednášku, kde konštatoval úplnú anatomickú zhodu obrazu so skutočným telom. Posmrtné príznaky a stopy krvi po ranách ho viedli k záveru, že plátno muselo byť v kontakte s telom umučeného muža. Pokladal za vylúčené, že obraz na plátne bol namaľovaný. Konštatoval, že do plátna bolo zabalené telo Ježiša Krista. Po ňom ďalší vedci, ktorí skúmali plátno, sa bez výnimky zhodujú v zásadnej veci, že v plátne ležalo telo ukrižovaného človeka.
Z hľadiska pôvodu plátna sú pozoruhodné výskumy peľových zrniečok. Biológ Dr. Max Frei pod mikroskopom zistil, že zrniečka peľu pochádzajú z Palestíny. Na konci svojho výskumu poznamenal, že plátno môže pochádzať z Ježišových čias.
Krvavé stopy na plátne boli preukázané na hlave, čele, pleci, rukách a boku. Zreteľné stopy sú po bičovaní na chrbte. Predpis dovoľoval 30 rán, na plátne sa nedá určiť presný počet, lebo niektoré splývajú, ale môže ich byť 80 až 120. Práve bičovaním sa inšpiroval režisér Gibson, ktorý natočil film Umučenie Krista, posledných dvanásť hodín Jeho života. Niektorí návštevníci filmu pri scéne bezcitného bičovania odpadávajú. Postupy pri ukrižovaní Ježiša Krista boli celkom zvláštne a nikde v histórii sa viac nespomínajú. Patrí medzi ne nasadenie tŕňovej koruny a vbodnutie kopije do mŕtveho tela, čo je zreteľne vidieť na turínskom plátne.
Tvár umučeného muža na plátne vykazuje jasné odtlačky po opuchlinách: jednu pod pravým okom a druhú po celom ľavom líci. Nos je zdeformovaný. Zaiste nejaký brutálny úder mu palicou zlomil nosnú chrupavku. Veľkou zaujímavosťou je aj to, že vo vzorke z tváre sa našli stopy octu.
Belgický profesor Raes testoval vek plátna uhlíkovou metódou C 14. Dospel k záveru, že vlákno pochádza z roku 200 až 1000 po Kristovi.
Bolo spozorované, že umučený na plátne mal v pravom oku odtlačok mince. Jezuita Francis Filas z univerzity v Chicagu zistil, že mince, ktoré boli kladené na oči zomrelých, odpovedali židovským zvyklostiam v 1. storočí po Kristovi. Odtlačok mince na oku zodpovedá minci, ktoré Pilát nechal raziť v Jeruzaleme v rokoch 29 až 32.
V snahe dostať z obrazu turínskeho plátna čo najviac informácií vedci v Pasadene laboratórnymi výskumami využili najmodernejšiu techniku počítačového spracovania obrazu. Dospelo sa k senzačnému výsledku, že obraz na turínskom plátne je skutočný a nie namaľovaný. A s týmto faktom sa musia vyrovnať všetci, ktorí v budúcnosti budú skúmať turínske plátno.
Turínske plátno je teda fotografia napísaná krvou. Dáva nám verný odtlačok ukrižovaného muža v zhode s evanjeliami, zbitého, zbičovaného, tŕním korunovaného, s prerazenými rukami a nohami, s ranou v boku, zabitého a v plátne uloženého do hrobu.
Vedci by donekonečna odstrihávali vzorky z plátna na výskumy, ale vďaka rímskokatolíckej cirkvi je turínske plátno zachované do dnešného dňa, aby nám našou vierou sprostredkovalo neľudské umučenie a pamiatku na Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych.
Ak by sa niekto chcel bližšie zoznámiť s turínskym plátnom, môže navštíviť gréckokatolícku katedrálu sv. Jána Krstiteľa v Prešove, kde je vyobrazená fotokópia aj s popisom.
(koniec)
