Spoľahlivá dokumentácia histórie Turínskeho plátna sa datuje až v 14. storočí vo francúzskom mestečku Lirey neďaleko Paríža. Majiteľ plátna šľachtic Geoffrey de Charny ho v roku 1353 ukázal miestnym cirkevným hodnostárom. Samozrejme, že plátno sa muselo do Európy dostať zo Svätej zeme. Jedna verzia hovorí, že ho priniesli križiaci. Pripúšťala sa aj myšlienka, že spomínaný šľachtic mohol vlastniť namaľované plátno, čo sa neskôr nepotvrdilo. Púte organizované k úcte posvätného plátna boli čím ďalej tým vo väčšom počte. O celej situácii bol informovaný pápež Klement VII., ktorý úctu nezakázal. Rodina de Charny plátno predala Savojskému rodu za kaštieľ a usadlosť. Tak sa relikvia dostala do Chambery, kde bola roku 1532 poškodená pri požiari. Na časť plátna stieklo roztavené striebro z truhlice, v ktorej bolo uchované, a tak po celej dĺžke, ako bolo plátno zložené, zostali popálené miesta a vodné škvrny, ktoré vznikli pri hasení. Na prepálené miesta našili mníšky asi 30 záplat, ktoré dnes na fotografických snímkach vyzerajú ako rovnoramenné trojuholníky.
V roku 1578 bolo plátno premiestnené do Turína. Taliansky exkráľ Umbert II. Savojský v roku 1978 zveril plátno pápežovi Jánovi Pavlovi II. a jeho nástupcom s tým, že zostane v Turíne. V roku 1997 bolo plátno opäť zasiahnuté požiarom, našťastie nebolo poškodené.
Pre zaujímavosť uvádzam, že počas 2. svetovej vojny bolo v tajnosti prevezené do svätostánku v opátstve Montevergine na priame nariadenie vládnuceho talianskeho rodu Savojských a Vatikánu. Oficiálna verzia hovorila, že má byť chránené pred bombardovaním v Turíne. V skutočnosti bolo prevezené do úkrytu pred Hitlerom, ktorý mal oň záujem.
Túto vzácnu relikviu vystavujú iba raz za niekoľko rokov. Za posledných sto rokov ho verejnosť mohla vidieť len sedemkrát. Naposledy bola vystavená v roku 2012 a pozreli si ju asi dva milióny ľudí. Prehliadku plátna uskutočnil aj pápež Benedikt XVI.
Na jar roku 2015 bude opäť vystavené. Oficiálne to oznámil turínsky arcibiskup Cesare Nosiglia. Sprístupnenie plátna sa bude konať pri príležitosti osláv dvesto rokov od narodenia veľkého turínskeho svätca a zakladateľa saleziánskej rodiny sv. Jána Bosca. Svoju účasť prisľúbil aj pápež František.
(pokračovanie)