Sloboda – problém človeka od stvorenia sveta, dnes i dovtedy, kým bude na svete. Dnes ešte väčší ako bol v minulosti, lebo horizonty slobody sú vzdialenejšie a človek si myslí, že je bezbrehá.
Zamyslela som sa, či nám Pán Ježiš nechal odkaz o slobode. Áno, ukazuje nám ju v podobenstve o márnotratnom synovi. Nik to nedokázal krajšie vysvetliť. Sú tu ukážky troch slobôd.
Otec mal dvoch synov. Mal ich oboch rovnako rád, dával im všetko, čo potrebovali, rovnako ich vychovával v dobrote, láske. No čosi sa tam pokazilo vo vzťahoch.
Mladší syn – atmosféra doma ho začala dusiť, túžil po slobode bez brata, bez otca. Chcel byť sám sebe pánom. Dôveroval si, že život zvládne sám lepšie ako ostatní – len keby mal k tomu peniaze! Ľahká vec. Veď po otcovi zdedí polovicu. Ale má čakať na jeho smrť?! Drzo si svoj podiel vyžiadal a utekal za svojimi predstavami. Užíval si život podľa nich, ale peniaze sa rozkotúľali. Zrazu ostal bez nich i bez priateľov – celkom sám! Už nič neznamenal! Keď sa našiel hladný medzi sviňami, zrazu našiel sám seba a aj správnu cestu – cestu domov k otcovi.
Tento syn bol typom aktívneho, nespokojného, len na seba sa spoliehajúceho človeka, ktorému bezbrehá sloboda bola všetkým (bola bôžikom). Jeho cesta za slobodou ho doviedla na pokraj smrti. Našťastie, ako sa slobodne rozhodol pre útek z domu, tak sa slobodne (v tesnej blízkosti smrti) rozhodol pre cestu života – cestu k otcovi.
Starší syn – zdá sa, že si priveľmi zakladal na svojich právach prvorodeného a dával to bratovi pocítiť. Asi sa potešil, keď brat odišiel. Teraz jeho „spravodlivosť“ nebude mať konkurenta. Teraz už, bez obáv, všetko bolo len jeho. Ale zrazu sa tu opäť objavil ten nepodarený jeho brat. A otec ho privítal s radosťou a hostinou! Toľká nespravodlivosť! „Keď je tam on, ja do toho domu nevkročím!“ Zastal pred domom. Otec prišiel k nemu a jeho starší syn naňho spustil spŕšku výčitiek, ktoré sa nakopili v jeho horkosťou (zlobou, závisťou, žiarlivosťou, pýchou a sebectvom...) naplnenom srdci. Tento syn sa slobodne rozhodol, že k nikomu nespraví ani krok, ale nemal ani odvahu slobodne odísť. Jeho sloboda bola v tom, že sa nepohne! No aj on žiada od otca hostinu. Veď mu to patrí! Prečo zo svojho podielu nepohostil svojich priateľov? Prečo mu to ani nenapadlo? Prečo, keď má svoj podiel dedičstva, natŕča ruku ako žobrák a žiada otca, aby to urobil on? Prečo brata nenazýva bratom, ale len otcovým synom? Čo sa to s ním stalo? Pretrhal všetky vzťahy! Nie je to začiatok smrti? Jeho malá sloboda mala veľmi tvrdé a blízke hranice. Boli to jeho hriechy, ktoré mu nedovoľovali radovať sa a ani pohnúť z miesta.
Otec - slobodne rozdelil svoj majetok obom synom. Slobodne nechal jedného ísť jeho cestou slobody a druhého gazdovať doma. Do ničoho ich nenútil a nič im nebránil. Keď sa mladší vracal, utekal mu v ústrety a tešil sa, lebo bol stratený a našiel sa, bol mŕtvy a ožil. Keď starší nechcel vojsť do domu, otec vyšiel za ním a rozumne mu vysvetľoval príčinu svojho konania.
Otec slobodne vychádzal a vchádzal do domu. Bol slobodný, lebo miloval, a preto skutočne žil. Toto podobenstvo hovorí nielen o slobode, ale aj o živote. Sloboda je len cesta, ktorá nás môže viesť k životu alebo k smrti. A Otcovi ide o to, aby sme žili.
Ďakujem ti, Otče, že nás tak miluješ.