Kto by nemal rád príbeh o Dávidovi, statočnom pastierovi, ktorý porazil obra Goliáša prakom? Obdivujeme zručnosť, s akou Dávid narábal so svojou malou zbraňou, ale omnoho udivujúcejšia je jeho dôvera v živého Boha.
Opäť stojíme na začiatku Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Kráčali sme týmto týždňom už mnohokrát, preto je ľahké nechať sa znechutiť. Obor rozdelenia sa zdá byť pevný a mohutný. Môžeme si pri ňom pripadať bezmocní, veď niekedy sa zdá, že rozdelenie sa iba prehlbuje.
Ale nezabúdajme, že boj vedie Pán, nie my, a on víťazí. To znamená, že potrebujeme jeho milosrdenstvo a veľmi opatrne musíme vyberať malé zaoblené kamienky, ktoré vložíme do svojho praku.
Najprv musíme mať jasno, kto je náš nepriateľ. Nie sú ním iné denominácie, ale spôsob, akým sa všetci odvraciame od Ježišovej modlitby za jednotu jeho Cirkvi. Naším cieľom v ekumenizme nie je predsa vyvrátiť názory a argumenty iných, ale stavať mosty, ktoré preklenú priepasť nenávisti a nepochopenia, čo je medzi nami. Obrovský pokrok nastal vtedy, keď teológovia z rôznych tradícií prestali na seba útočiť a pokúšajú sa porozumieť tomu, čo tí druhí hovoria a prečo si to myslia. Jeden z príkladov tohto prístupu vidíme v tom, ako evanjelici a katolíci dospeli k podstatnej zhode v najdôležitejších bodoch, ktoré boli tak vášnivo napadnuté reformáciou.
Je pravdou, že nie všetci z nás máme výzbroj, aby sme mohli viesť teologické dišputy, ale máme v zásobe niekoľko hladkých malých kamienkov. Jedným, ktorý zvlášť vystupuje do popredia, je láska, rozhodnutie uvažovať o tých druhých len v dobrom. Láska rešpektuje druhých, pozorne načúva a je ochotná učiť sa od iných.
Láska zakrýva mnoho hriechov. Láska vyháňa strach. Láska uzdravuje. Láska zjednocuje. Ak by sme sa naučili pozerať sa na seba s láskou, prešli by sme veľký kus cesty k jednote, po ktorej všetci túžime!
Otče, zjednoť nás. Pomôž nám oľutovať hriechy, ktoré sme spáchali proti jednote. Pane, uzdrav každé rozdelenie!