Choroba a utrpenie vždy patrili k najvážnejším problémom, ktoré podrobujú ľudský život skúške. V chorobe človek skusuje svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť. Každá choroba nám dáva možnosť vytušiť smrť. Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure proti Bohu. Ale môže tiež urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné. Choroba veľmi často podnecuje hľadanie Boha a návrat k nemu.
„ Chorých uzdravujte “ (Mt 10, 8). Túto úlohu dostala Cirkev od Pána a snaží sa ju plniť jednak starostlivosťou o chorých, jednak prosebnou modlitbou, ktorou ich sprevádza. Verí v oživujúcu prítomnosť Krista, lekára duše i tela. Apoštolská Cirkev pozná osobitný obrad pre chorých, o ktorom svedčí sv. Jakub: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ (Jak 5, 14-15) . Tradícia spoznala v tomto obrade jednu zo siedmich sviatostí, takže dnes Cirkev verí a vyznáva, že medzi siedmimi sviatosťami je jedna sviatosť osobitne určená na to, aby posilňovala tých, čo sú skúšaní chorobou. Je to pomazanie chorých.
V liturgickej tradícii na Východe, ako aj na Západe jestvujú už od najstarších čias svedectvá o pomazaní chorých, ktoré sa vykonávalo s posväteným olejom. V priebehu storočí sa pomazanie chorých udeľovalo čoraz výlučnejšie len v posledných chvíľach. Preto dostalo názov „posledné pomazanie“. Napriek tomuto vývoju liturgia nikdy neprestala prosiť Pána, aby chorý znova nadobudol zdravie, ak by to osožilo jeho spáse.
Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky:
– spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi;
– posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;
– odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia;
– navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;
– prípravu na prechod do večného života.
Sviatosť pomazania chorých budeme udeľovať spoločne v Sabinove po prvom piatku v pondelok (9. 3.) pri sv. omši ráno aj večer. Kto chce prijať sviatosť pomazania chorých, prosíme, aby využil možnosť spovede v prvopiatkom týždni. Chorých doma, prosíme, aby ste, ktorých je to možné, dopravili do kostola na spoločné udeľovanie v pondelok (8. 3.), ináč budeme udeľovať túto sviatosť pri spovedaní doma. Na filiálkach bude spoločné udeľovanie: v Jakubovanoch v utorok 3. 3., v Orkucanoch v stredu 4. 3.
Túto sviatosť (pomazania chorých) môžu prijať všetci chorí, zvlášť v ťažkej chorobe bez ohľadu na vek, a starí ľudia, ktorí sa cítia slabí, aby v nej našli posilu pre znášanie choroby a staroby (každý ju môže prijať raz do roka). Prijatie sviatosti pomazania chorých má byť znamením kresťanskej spolupatričnosti, ktorá nás spája s trpiacimi a trpiacich s Ježišom Kristom. Podmienkou je stav milosti posväcujúcej (sv. spoveď pred).