V sobotu 22. februára sme si pripomenuli sviatok Katedry sv. apoštola Petra. Cirkev nám sprítomňuje Krista nielen vo sviatosti oltárnej, teda v živom chlebe a víne, ale aj v osobe nástupcu apoštola Petra – rímskeho biskupa, ktorého zvykneme nazývať Svätým otcom či zjednodušene pápežom. Slovo Svätý otec sa zvyčajne používa pri žijúcom pontifikovi a pápež obyčajne pri zosnulom, no v praxi to nie je pravidlom s výnimkou cirkevných historikov, ktorí skúmajú dejiny pápežstva. Často sa vedú spory, najmä u našich odlúčených bratov z reformovaných kresťanských cirkví o tom, že tento úrad je vymyslený len ako biznis projekt a nemá so sv. Petrom – prvým pápežom − nič spoločné. Tento argument však neobstojí a je zvláštne, že často to zaznieva z úst ľudí, ktorí tvrdia, že ich jediná autorita je Písmo. Ak si však uvedomíme slová Písma, tak tam jasne cez Ježiša vidíme voľbu Petra za svojho námestníka. Prvé „konkláve“ teda prebehlo inak ako tie, ktoré poznáme dnes. Čítame o tom v Evanjeliu podľa sv. Matúša v kapitole 16, verš 13 − 19, ale aj v Jánovom evanjeliu v kapitole 21, verš 15 − 19. Pápežstvo sv. Petrom nezaniklo, ale pokračovalo ďalšími nábožnými mužmi, ktorí viedli Cirkev v časoch prenasledovania. Žiaľ, prví pápeži často končili v Koloseu ako potrava pre levy a pre pobavenie sa pohanského rímskeho ľudu. Po roku 313 sa postavenie tohto úradu mení, keďže sa Cirkev oslobodzuje od prenasledovania. Tento inštitút s veľkými otrasmi prežije v roku 1054 východný, ale aj západný rozkol v roku 1517. Kríza pápežstva je často zmietaná aj dvomi či tromi mužmi s rovnakou funkciou. No ani dvoj či trojpápežstvom Cirkev nezanikla. Tá je prítomná stále a bude trvať až do skončenia čias. Brány pekelné ju nepremohli, no v dejinách sa ju snažili premôcť aj tí, ktorí jej v časoch krízy mali byť oporou. Cirkev však z tohoto boja odišla posilnená a pápeži, ktorí boli skôr politici, sú, našťastie, už minulosťou. Dnes síce dvojpápežstvo máme, no ide o prvé v dejinách Cirkvi, ktoré je založené nie na súperení, ale na vzájomnej úcte a rešpekte. Aj emeritný pápež Benedikt XVI. či úradujúci pápež František majú jednu spoločnú vlastnosť: neustále nás – členov Cirkvi − vyzývajú k modlitbe za nich, ale aj za celú Cirkev. Je na mieste ich v tomto poslúchnuť, veď je to naozaj minimum, v čom im môžeme a máme pomôcť, a tým pádom tak aktívne prispieť k dobru a rastu inštitúcie, ktorú Svätý otec František.
