Už je tomu 28 rokov, čo z podnetu dnes už svätého Jána Pavla II. každoročne 11. februára slávime Svetový deň chorých. V januári Svätý otec František zverejnil posolstvo k tomuto dňu s názvom: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28).
Svätý otec nám v ňom pripomína, že Ježiš nie je Boh niekde ďaleko, ale aktívne sa zaujíma o život každého jedného človeka: „Ježiš hľadí na zranené ľudstvo. Jeho oči vidia do hĺbky a sú vnímavé; neblúdia nezaujato, ale sa pristavia a spočinú na celom človeku; na každom človeku v jeho zdravotnom stave bez toho, aby bol niekto vylúčený. Ježiš pozýva každého, aby vstúpil do jeho života a zakúsil jeho nežnosť.“ Tento Ježišov záujem sa zvlášť prejavuje vo vzťahu k chorým, ktorým pápež adresuje nasledovné slová: „Drahí chorí bratia a sestry, choroba vás osobitným spôsobom zaraďuje medzi tých, čo priťahujú Ježišov pohľad a jeho Srdce, lebo sa „namáhate a ste preťažení“. U neho nájdete svetlo vo vašich temných chvíľach a utešujúcu nádej vo chvíľach malomyseľnosti. On vás pozýva, aby ste prišli k nemu: „Poďte!“. V ňom nájdete silu, aby ste zvládli nepokoje a otázky, ktoré vo vás vyvoláva táto „noc“ tela a duše.“
Svätý otec odhaľuje aj vnútorné prežívanie chorého a jeho potreby: „V chorobe sa človek cíti ohrozený, nielen pokiaľ ide o jeho fyzickú integritu, ale aj vo svojom vzťahovom, intelektuálnom, afektívnom, duchovnom rozmere. Preto okrem terapie očakáva aj podporu, povzbudenie, pozornosť... skrátka lásku.“ Kto má tieto potreby chorého naplniť? V spoločnosti často panuje názor, že to majú zabezpečiť najbližší rodinní príslušníci – rodičia, deti, vnúčatá, súrodenci... Pápež však poukazuje na úlohu Cirkvi: „Cirkev chce byť čoraz viac a čoraz lepšie spomínaným „hostincom“ milosrdného Samaritána, ktorým je Kristus (porov. Lk 10, 34), teda domovom, kde možno nájsť jeho milosť, prejavujúcu sa v rodinnej, pohostinnej a nenútenej atmosfére. V tomto dome môžete stretnúť ľudí, ktorí boli Božím milosrdenstvom uzdravení zo svojej neduživosti a môžu vám pomôcť niesť kríž.“ A Cirkev sme my všetci... Každý pokrstený by sa mal zhostiť tejto úlohy „milosrdného Samaritána“.
Skúsme sa inšpirovať posolstvom Svätého otca Františka a pomáhajme niesť kríž choroby či staroby tým, ktorých máme najbližšie. Tými sú pre nás často naši chorí či starí susedia, o ktorých možno dlhé dni nikto ani nezakopne. Staňme sa „milosrdnými Samaritánmi“ a prejavme o nich záujem.