V liturgii si dvakrát pripomíname, že Ježiš Kristus je svetlom sveta. Na Vianoce nás na to upozorňuje kométa a speb anjelov. Na Veľkonočnú vigíliu paškál a ranné zore vychádzajúceho slnka pri Ježišovom vzkriesení.
Zamyslime sa nad tým,, ako to je so svetlom v našom živote. Je nám v bežnom živote potrebné svetlo, či sa zaobídeme bez neho? (Veď máme elektrinu!) Nuž len, len si spomeňme na túto dlhú zimu – s ťažkými tmavými mrakmi, snežením, dažďom a hmlami. Ako to pôsobí na ľudské zdravie a psychiku?! Už toho máme plné zuby a nevieme sa dočkať slniečka. Starí ľudia hovorili: „Kde nechodí slnko, tam musí ísť lekár.“ Mali pravdu. Žiadne umelé svetlo to nenahradí.
Kristus je takým svetlom, ktoré trhá tmy smútku a chaosu vo svete, rozháňa hmly zloby, nenávisti a klamstva. S Jeho slovami: „Nebojte sa! Ja som to!“ prichádza radosť zo svetla, ktoré nám ukazuje, že smrť je porazená, hriech odpustený a dar večného života patrí aj nám. Za tým podvedome túži každý človek.
Pane pomôž nám zachovať si radosť zo svetla viery, nádeje a lásky, ktoré si nám priniesol.
Ďakujeme Ti.