Svätý Otec Ján Pavol II. počas návštevy Sanktuária v Krakove-Lagievnikách povedal veľmi významné slová: ,,Nič človek tak nepotrebuje, ako Božie milosrdenstvo – tú láskavú lásku, spolucítiacu, pozdvihujúcu človeka ponad jeho slabosť k nekonečným výšinám svätosti Boha.” A na inom mieste hovorí: ,,Prvé meno Boha je Láska a to druhé je Milosrdenstvo.“
Sv. Otec František v bule Misericordiae vultus zdôrazňuje: ,,Ježiš Kristus je tvárou Otcovho milosrdenstva.“
Božie milosrdenstvo sa dáva poznať už pri stvorení sveta. Veď samotného človeka stvoril Boh na svoj obraz, čím mu prejavil svoju veľkú lásku, svoje milosrdenstvo. V knihe Exodus sa Boh predstavuje ako milosrdný Pán. Na hore Sinaj povedal Mojžišovi: ,,Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.“ (Ex 34, 6) Ak by sme čítali ďalej, Božie milosrdenstvo sa zračí najmä v žalmoch. Ž 86, 15; 103, 8; 145, 8; 117, 1; Aj Dávid prosí Boha o milosrdenstvo, keď zlyhal ako človek v kráľovskom šate.
,,Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu
a očisť ma od hriechu. (Ž 51, 3 − 4)
V knihe Nehemiáš pri stati ,,Kajúca modlitba“ badáme nekonečnosť Božieho milosrdenstva: ,,No ty si Boh, ktorý odpúšťa, si láskavý a milosrdný, dlho zhovievavý a veľkého zľutovania. Neopustil si ich. Ešte ani vtedy, keď si urobili liate teľa a keď povedali:
,,To je tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta“, a dopustili sa veľkého rúhania, ty si ich vo svojom preveľkom milosrdenstve neopustil na púšti.“ (Neh 9,17 − 19)
V Novom zákone poznáme známu stať milosrdného otca a márnotratného syna v Lukášovom evanjeliu. (Lk 15, 11 − 32) Sv. Otec František na túto udalosť hovorí, že je to oslava milosrdenstva. Známy je jeho citát: ,,Pána nikdy neunaví odpúšťať! Naopak, nás unavuje prosiť o odpustenie.“ A tu je na mieste povedať, že milosrdenstvo vychádza v ústrety človekovi, keď ho o to človek žiada a prosí. Spoliehať sa na Božie milosrdenstvo patrí medzi hriechy proti Duchu Svätému. Ak človek odmietne Božie milosrdenstvo, potom musí počítať s Božou spravodlivosťou. V 18. storočí sa v katolíckej cirkvi dával väčší dôraz na Božiu spravodlivosť, ktorou sa formovala aj sv. Terezka Ježiškova. My starší sme sa v katechizme učili: ,,Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce.“ V novom Katechizme katolíckej cirkvi v stati ,,Súdiť živých i mŕtvych“ je definované: ,,Po prorokoch a po Jánovi Krstiteľovi Ježiš vo svojom kázaní zvestoval súd v posledný deň. Vtedy vyjde na svetlo správanie každého i tajomstvo sŕdc. Vtedy bude odsúdená zavinená nevera, ktorá si nevážila Bohom ponúkanú milosť“ (Kan. 678) Aj sv. Faustína, keď bola cez prázdniny v kláštore v Skolimowe pri Varšave, sa spýtala Pána Ježiša, za koho sa má modliť. Ježiš jej ukázal miesto, ktoré bolo plné ohňa a v ňom sa nachádzalo množstvo trpiacich duší. Ak odišli z tohto miesta, začula vnútorný hlas, ktorý jej povedal: ,,Moje milosrdenstvo to nechce, ale spravodlivosť si to žiada.“ (Den. 20) Nie je náhoda, že svätý Otec vyhlásil rok Božieho milosrdenstva, ktorý trvá od 8. decembra 2015 do 20. novembra 2016. Keď sa ho pýtali, ako k tomu vyhláseniu došlo, odpovedal, že mal vnuknutie Ducha Svätého. Slávením mimoriadnych svätých rokov, akým je aj rok milosrdenstva, sa narúša 25-ročná periodicita riadnych svätých rokov, keďže posledný sa slávil v roku 2000. Je to veľká výzva pre celú katolícku cirkev. Veriaci na celom svete sú vďační svätému Otcovi za jeho historické vyhlásenie. My v Sabinove zvlášť, lebo v našom chráme bola otvorená Svätá brána milosrdenstva, ktorá symbolicky vyjadruje, že pri príležitosti Svätého roku sa veriacim ponúka osobitná cesta smerom k spáse. S púťou k Svätej bráne je spojené získanie jubilejných odpustkov za známych podmienok. Pápež František navyše rozhodol, že plnomocné odpustky budú môcť získať aj tí, ktorí nemôžu putovať k Svätej bráne. Chorí, starí a všetci nevládni ich získajú trpezlivým znášaním svojej choroby. Odpustky bude možné získať aj pre zomrelých a väzňov.
(pokračovanie)