Ako zvláštne blčali jeho modré oči, keď sa trocha sklonil k svojim poslucháčom so slovami: „Je veľmi kruté musieť trpieť, poviete si. Veru nie, nie je to kruté. Kríž je plný sladkej útechy a svätej blaženosti. Keď však trpíme, musíme milovať. Viete, deti moje, na ceste kríža je najťažší ten prvý krok. Strach pred krížom je náš najťažší kríž... Ľudia vo svete sú zúfalí, ak majú kríže; dobrí kresťania by mali byť zúfalí bez kríža! Majú žiť uprostred krížov ako ryba vo vode. Cez kríž sa prichádza do neba. Choroby, pokušenia, utrpenia, to sú kríže, ktoré vedú do neba. To všetko raz pominie. Náš Pán je náš vzor. Vezmime si svoj kríž a nasledujme ho! Poďme za našim Pánom, ktorý nás predišiel! Kríž objíma svet. Je vztýčený vo všetkých končinách zeme. Na ceste k nebu sú kríže ako najkrajšie kamenné mosty. Bez kríža sa len ťažko možno stať svätým. Taký človek bude iba ako malá hviezdička na oblohe. Kto však pre Boha bojoval a trpel, ten bude žiariť ako krásne slnko...
Že trpieť je ťažké, čo na tom záleží? To trvá iba okamih. Kríž je dar, ktorým Boh obdarúva svojich priateľov. Aké je to krásne každé ráno sa darovať dobrému Pánu Bohu ako obeť! Musíme prosiť o lásku ku krížom a stanú sa nám sladkými. Ja som to zakúsil počas veľa a veľa rokov. Osočovali ma, prenasledovali a sužovali. Ó, mal som veru kríže! Azda som ich mal viac, než som mohol uniesť. Ako veľmi úprimne som sa modlil za lásku ku krížu. Potom som sa cítil šťastný, a aký šťastný! Povedal som si: Skutočne, jestvuje len jedna blaženosť: kríž! Nikdy sa nemusíme spytovať, odkiaľ prichádzajú kríže. Veď všetky prichádzajú od Boha. Vždy je to Boh, ktorý nám v nich dáva príležitosť, ako mu dokázať svoju lásku...“
