Existujú ľudia, ktorí vykonajú nepochopiteľné rozhodnutia. Majú všetko, a predsa ich láska k Bohu prevyšuje to, čo dosiahli. Sú ochotní vzdať sa vlastného ja a dosiahnuť tak dokonalosť, ktorá sa prejaví ako správny krok až vo večnosti. Na tomto svete to bude len bláznovstvo. Takto je naše chápanie nastavené, no vo večnom živote sa to zákonite mení. Medzi ľudí, ktorí patria do tejto skupiny, patrila aj Mireille Negre – primabalerína parížskej baletnej scény, ktorá nechala slávu a peniaze a vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Ešte zvláštnejší krok vykonal svätec, ktorého sme si pripomenuli v utorok 6. októbra – sv. Bruno. Univerzitný profesor, doktor teológie. Ovládal niekoľko jazykov, intelektuál – čakala ho závratná cirkevná kariéra. Tej sa však vzdal a namiesto nej založil najprísnejšiu mužskú rehoľu. Ak sa vám niekedy podarí dostať do Ríma, choďte si pozrieť jeho sochu v chráme sv. Petra. Ráznym gestom odmieta mitru a berlu od anjelika ako znak úradu – namiesto toho si volí život v mlčaní a askéze – pohládza lebku. Povieme si „nezvyčajný osud“ – no o to viac povzbudzujúci k prehĺbeniu vlastného duchovného života. Mal všetko, no celý sa oddal modlitbe. My koľkokrát cez deň z lenivosti či z „nedostatku času“ nedáme ani jeden biedny Otčenáš... Raz si to možno uvedomíme, len či ešte bude čas...
