Piatok poobede, úplne nádherné počasie, naši začínajú hrať svoj prvý zápas proti Kanade a my cestujeme do Lurdovej, ehm... pardon Ludrovej. Malej a malebnej dedinky blízko Ružomberka. Čo budeme robiť? To je otázka, ktorou sa zapodieva každá jedna cestujúca hlavička.
Víkend otvára pán dekan prednáškou o základoch spoločenstva. Uf, povzdychol si azda každý z nás. Ale nakoniec, to predsa len nebolo také hrozné. Zamilovanosť, láska aj to je súčasť tohto spoločenstva. Večerná zábava formou spoločného úsilia fúkať do balóna a dostať ho do hrnca nás tiež určitým spôsobom spojila. A potom smiech... veľa smiechu. A dlhé rozhovory, či mafia. To všetko nás viac spája.
Sobota – naplniť brušká a tak ďalšia prednáška, tento krát od Janky. Základné pravidlá spoločenstva a príbeh o niekom a každom. A tak vytúžené „vyvenčenie“. Vybehli sme si na pole za domom a obdivovali krásy prírody. Pred nami Nízke Tatry, za nami Vysoké Tatry a po pravej ruke Donovaly. Proste úžas. Samozrejme nesmela chýbať ani svätá omša, obed a ďalšia prednáška. Večer sme sa zahrali na pirátov, zachraňovali po slepiačky plyšákov a kradli ukradnuté mapy. A oslavovali, meniny a narodeniny zmrzlinovou tortou.
V nedeľu ráno sme stihli svätú omšu vo vedľajšej dedine a ešte jednu, poslednú prednášku. Potom sme už iba papali, upratovali a balili sa. A tak, ako sme začínali hokejom, tak sme to aj končili. Bol to naozaj čas spájania, pre mňa úplného vypnutia a smiechu, aký už dlho nebol. Chcem poďakovať všetkým, ktorí si našli čas a prišli, pánovi dekanovi a Janke, vďaka ktorým sme si mohli dopriať tento únik z reality a načerpať síl do ďalších dní (aj vďaka ich slovku) a hlavne Pánu Bohu za požehnanie ozaj krásneho víkendu.
