Ako ste si iste všimli, v kostole pribudli vďaka sponzorom nové znotované spevníky, ktoré sú k dispozícii na používanie. Chceme preto povedať niekoľko faktov a usmernení, čo sa týka nášho spoločného spevu pri liturgii. Hlavne vás tým chceme všetkých pozvať, aby sme niektoré veci vylepšili a zjednotili.
Naše sv. omše nie sú „one man show“ (divadlo jedného herca), aktívna účasť veriacich sa prejavuje spevmi, modlitbami, aktívnym počúvaním a účasťou na dialógoch. Veriaci sa pri tom majú prejavovať ako doma a nie ustráchane ako na cudzom mieste, alebo akoby sa ich to netýkalo. Preto by bolo dobré, keby ste na sv. omši používali modlitebné knižky (JKS-ky), resp. si prinášali svoje. Nebojte sa použiť tie, ktoré sú v kostole na laviciach pre všetkých.
Keď spievame v kostole na sv. omši, sme všetci ako jeden veľký zbor. Všetci máme spievať spolu, jeden druhého nesmieme ani prekrikovať, ani predbehovať, ale ani meškať za organom a ostatnými. Aby zbor mohol takto jednotne spievať, potrebuje na to dirigenta. Kto je dirigentom pri každej svätej omši? Sú dve možnosti: hlas kantora z reproduktorov alebo zvuk organa. Kantora nevidíme, jeho hlas síce počuť z reproduktorov, ale to je už neskoro, keď niekoho začujem spievať, a potom ho chcem dobehnúť. Organ počas omše tiež nevidíme, ale pred každým spevom počujeme predohru. Tá nás má pripraviť na danú pieseň. To, v akom tempe, akým rytmom, ako vysoko budeme spievať, kde sa budeme nadychovať. Pred začiatkom predohry organista vždy zapne číslo piesne: vyhľadajme ju v našich knižkách. Nevadí, že prvú slohu vieme naspamäť, môže to byť menej známa pieseň. Keď mám pred sebou text, noty, a organ hrá presne to, čo má, môžeme sa, hoci nesmelo, ale predsa, pridať k spevu aj menej známej piesne.
Počas spievania piesní treba aj dýchať, na to slúžia odsadenia v organovom doprovode, keď organista dvihne ruky z klávesov, vtedy sa všetci naraz nadýchneme, aby sme mohli potom všetci naraz pokračovať v spoločnom speve. V znotovaných spevníkoch spravidla máte naznačené na konci riadkov pauzové znaky, v modlitebných knižkách sú to dlhé pomlčky (–), kde sa má dýchať, snažme sa ich všetci jednotne rešpektovať.
V kostole na sv. omši tvoríme jedno spoločenstvo, aj skrze náš spoločný jednotný spev máme vyjadrovať a upevňovať túto jednotu. Spev nie je záležitosťou iba starších ľudí, ktorí sú tak naučení od svojej mladosti. Každý, kto je prítomný na svätej omši, sa má zapájať primerane aj svojím spevom.
V JKS je 526 spevov, niektoré sa stále opakujú a niektoré sú neznáme, chceme, aby ste si osvojili potupne aspoň tie najcennejšie z nich. Bude to práca na dlhé roky, ale chrámová hudba má stále rásť spolu s veriacimi. Nemôžeme pri liturgii spievať iba niekoľko známych piesní, a aj to len prvú slohu.
Nedajte sa znechutiť ani odradiť od spievania. Ide nám o to, aby sa každý podľa svojich možností zapájal a spieval na sv. omšiach. Spev nie je ozdobou a prídavkom k liturgii, je integrálnou súčasťou liturgie. Sv. Augustín povedal: kto krásne spieva, dvakrát sa modlí. Nech to platí naďalej aj o našom farskom spoločenstve.