Dňa 13. mája si Cirkev pripomína dve výročia. Jedno je významným medzníkom v dejinách spásy, no to druhé by sme si najradšej ani nepripomínali.
13. mája 1917 sa Panna Mária v údolí Cova da Iria zjavila trom malým pastierikom. Jej posolstvo, ktoré im odovzdala, malo byť mementom pre svet. Prostredníctvom chudobných a krehkých detí Panna Mária len potvrdila to, čo je známe v dejinách Cirkvi: „Boh si vyvolil slabých, aby zahanbil mocných.“
Druhé, tentoraz tragické výročie, pripadá na 13. máj 1981, teda na 64. výročie zjavenia. V Ríme bol nádherný slnečný deň a nič nenasvedčovalo tomu, aby mal byť čímsi výnimočným. A predsa počas generálnej audiencie sa v dave zdvihla jedna ruka, ktorá nemala v úmysle priateľsky pozdraviť Sv. Otca, ale mala úplne iný cieľ – zabiť posla lásky a mieru medzi národmi.
Dva výstrely, ktoré turecký atentátnik Mehmet Ali Agča vystrelil na Jána Pavla II. však našťastie neboli smrteľné. V tomto momente samotný akt atentátu skrýva v sebe tajomstvá a dôvody na špekulácie. Na jednej strane je to najmä vysoká profesionalita atentátnika a na druhej strane fakt, že pápež napriek všetkým okolnostiam prežil. Agča bol totiž členom známej teroristickej bunky „Siví vlci“. V streľbe bol spoľahlivý, vyškolený a nikdy neminul cieľ, preto bolo veľkým prekvapením, že pápež prežil, ak berieme do úvahy fakt, že pred atentátom mal Agča na svedomí dvoch ľudí. Atentátnik sa pokúsil ujsť, no rýchly zákrok blízko stojacej rehoľnej sestry mu v tom zabránil, pričom policajtom sa ho len ťažko podarilo zachrániť pred davom, ktorý ho v spravodlivom hneve začal lynčovať. Samotný proces bol veľmi náročný, keďže Agča stále menil výpovede a vyšetrovanie zámerne viedol do slepej uličky. Prehlasoval, že konal na vlastnú päsť ako príslušník radikálneho islamu. No stopy viedli aj k bulharskej tajnej službe, ktorá údajne konala na pokyn sovietskej rozviedky. Dnes sa to už nedá jednoznačne dokázať, pretože Agča po prepustení z väzenia, kde strávil 29 rokov, napísal knihu, kde pomoc zvonku jednoznačne odmieta a prezentuje opäť nové názory, pričom zdôrazňuje, že „tip“ na atentát, resp. konkrétnu osobu, dostal v Iráne. Krycí názov akcie bol „Muž v bielom“.
Sv. Otec medzitým prešiel kalváriou utrpenia a potvrdil slová Panny Márie z Fatimy či vizionára Pátra Pia, že bude veľa trpieť. Po atentáte zdravotne chradol a jeho pontifikát bol pontifikátom utrpenia. Už na ceste do nemocnice odpustil Agčovi a osobne ho o odpustení uistil aj vo väzení 27. 12. 1983.
Po rokoch, keď ľudia kládli pravidelne kvety na miesto, kde sa udalosť odohrala, sa k tejto udalosti prestal vyjadrovať, na čo talianske noviny zareagovali článkom pod názvom „Odpustiť znamená zabudnúť“. Svätý otec Ján Pavol II. nám týmto gestom dal veľký príklad odpúšťajúcej lásky.
A čo robí atentátnik dnes? Okrem prezentácie svojej knihy, ktorá vo februári vyšla v Turecku, kde opisuje spomienky na atentát a jeho pozadie, pravidelne je vo svojej krajine hosťom v televíznych štúdiách. A určite rozmýšľa aj o sile Panny Márie z Fatimy, ktorá nepochopiteľne viedla dráhu strely tak, aby ochránila pre Cirkev výnimočného, dnes už blahoslaveného Sv. Otca.
