Za zamračeného, ale veterného sobotňajšieho popoludnia sme sa vybrali splniť povinnú jazdu každej jesene. S radosťou sme šli prevetrať našich šarkanov.
V piatok sme ešte netrpezlivo očakávali, či nám bude nasledujúci deň pršať alebo nie. Slová známej piesne Zlož svoju starosť na Pána a On sa už postará, sa v našom prípade naplno splnili. Nebol dážď, ale bol vietor, deti, šarkany, dobrá nálada i požehnanie. Miestom činu bol, samozrejme, Šanec. Po príchode k trom krížom sme sa ešte pomodlili, zoznámili sa a zahriali sa pri hre Bacil, kde sme si poriadne zabehali. Potom sa už konečne vzniesli k nebíčku prvé šarkany. Nie všetkým sa chcelo poslúchať, ale nakoniec predsa len pochopili, že tam hore je to lepšie, ako keby mali byť zamotaní v kríčku :). Aby nám nebola zima, založili sme si aj ohník, na ktorom padlo za obeť zopár špekáčikov. Samozrejme, nesmelo chýbať oceňovanie za najkrajších, najladnejšie lietajúcich a vlastnoručne vyrobených šarkanov. Stmievanie nás prinútilo zhasnúť ohník, zbaliť si všetky veci a pomaly sa odobrať domov. Pevne verím, že o rok sa na Šanci uvidíme opäť s našimi krásnymi šarkanmi.
Na záver mi už len ostáva poďakovať sa všetkým účastníkom, ktorí s nami prišli stráviť jedno krásne popoludnie. Skvelým animátorom, ktorí obetovali svoj čas pre túto akciu a, samozrejme, pánovi kaplánovi Matúšovi, ktorý celú šarkaniádu zastrešoval. No najväčšie ďakujem, tak ako vždy, posielame Nebeskému Ockovi.