S vierou je to tak, že rastie súbežne s nami, vyvíja sa, dospieva, alebo aj nie! To, v akého Boha veríme, sa teda mení počas nášho života, niekedy však treba urobiť rekonštrukciu obrazu Boha, obnoviť vzťahy medzi človekom a Bohom. Najhoršie je to u tých, ktorí nosia v sebe skamenelinu Božieho obrazu – stále ten istý obraz z detstva, lenže skamenel, už to nie je živý obraz, a potom to nie je ani živý Boh.
Existuje veľa nesprávnych predstáv o Bohu: Boh starec s bradou (ktorý tróni niekde nad oblakmi) – Boh automat (hodíte Otčenáš alebo Zdravas a vypadne bezproblémový život) – Boh hasiaci prístroj (potrebujeme ho, keď horí...) – Boh policajt (zaznamenáva každé naše zlyhanie, aby nás skúšal a trestal) – Boh bábkar (manipuluje všetkým a nič sa na tom nedá zmeniť, všetko je dané vopred).
Keď však domorodec v pralese začne pochybovať o drevených modlách a nakoniec už v ne vôbec neverí, neznamená to ešte, že niet Boha, ale len to, že Boh nie je z dreva. Aj falošné predstavy o Bohu treba zavrhnúť a hľadať, aký je živý Boh.
To, čo je v kresťanskej viere odlišné, spočíva v tom, že Boh sám prichádza človeku v ústrety zhora. Jedinečnosť kresťanstva je v tom, že Boh sa stal človekom v Kristovi. V zjavení ide Boh k človeku, prichádza mu v ústrety a oznamuje , aký je a ako nás vidí. Človek potom odpovedá svojou oddanosťou viery. V zjavení teda máme možnosť skutočne a pravdivo spoznať Boha. A čo nám Boh zjavil o sebe?
V Starom zákone Boh sám hovorí, že je JEDINÝ – je ŽIVÝ – je STVORITEĽ – celý náš svet: svetlo, hmota, energia, čas a priestor, prírodné zákony, vesmír a všetky hviezdy, všetko živé aj neživé, naša zem, rastliny, zvieratá, a zvlášť človek je tu preto, lebo Boh to chce a je to dobré. Svet teda nie je výtvorom nevyhnutnosti, ani slepého osudu či náhody. Zároveň tvrdí, že ZLO nie je od Boha – zlo vo svete: utrpenie, bieda, bolesť, katastrofy aj smrť pochádzajú od človeka, sú následkom ľudského hriechu.
Božie zjavenie vyvrcholilo v Ježišovi Kristovi, od Ježiša Krista sa môžeme dozvedieť, aký je Boh, v akého Boha veríme. Čo nám Ježiš zjavil? Boha ako OTCA: večný, nekonečný, všemohúci Stvoriteľ všetkého je náš Otec, ktorý nás miluje a chce, aby sme ho poznali v milujúcom osobnom vzťahu, túži byť pri nás, dáva nám moc vstúpiť do vzťahu s Ním. Preto sv. Ján napísal: Boh je LÁSKA.
A ako vyzerá Otcova láska? Vykresľuje ju príbeh z evanjelia o Zachejovi v Jerichu (Lk 19, 1-10). Keď sa Ježiš stretol so Zachejom, ukázal nám štyri podstatné črty Otcovej lásky: Boh Otec nás miluje ako prvý – Božia láska k nám je dar – Otec každého z nás osobne miluje – Boh nás miluje zadarmo a bez podmienok.
Kto teda chce, aby jeho obraz Boha bol pravdivý a živý, musí sa obrátiť na Božie zjavenie vo Svätom písme Starého a Nového zákona. Aj my potrebujeme očisťovať a oživovať svoj obraz Boha – využime nasledujúce dni a ponúkame znova „domáce úlohy“:
Rodinná úloha – Prečítajme si doma príbeh o Zachejovi a nájdime v ňom štyri vlastnosti Božej lásky.
Osobná úloha – Hľadajme odpoveď na otázku: Aká je moja predstava o Bohu? Čo ju ovplyvňuje z minulosti a ako ju očisťujem a oživujem ja sám?
Spoločná úloha – Prečítame si z Katechizmu katolíckej cirkvi časť o Vyznaní viery – prvý článok: Verím v Boha, Otca všemohúceho (bod 199 − 412). Poslúži nám aj Kompendium KKC alebo mládežnícky katechizmus Youcat.