Rok viery nás pozýva, aby sa objavili poklad cirkvi – vieru, ktorá je vzácnym darom samého Boha pre ľudí všetkých čias. Preto raz v mesiaci sa budeme pri nedeľných príhovoroch venovať témam viery, pričom to bude spestrené kázňou kňaza z niektorej inej farnosti nášho dekanátu a jeden z nás bude zas kázať v jeho farnosti.
Vieru využívame v bežnom živote a niekedy aj bez toho, aby sme si to uvedomovali, u lekára, v autobuse, v škole. Ale to ešte nie je naša viera. Niektorí povedia: niečo musí byť nad nami, ale ani to ešte nie je viera kresťanov. Až keď objavíme osobný vzťah k živému Kristovi, objavíme aj kresťanskú vieru. Viera je teda vzťah. A každý vzťah sa pestuje na základe poznania, lebo platí zásada, že nemôžem milovať to, čo nepoznám.
Viera ale nemôže byť len ako nejaký doplnok, alebo občasná skutočnosť v množstve iných záujmov a vecí. Keď ako kresťania stratíme svoju osobitosť a svoje presvedčenie, ak sa necháme zmiešať s tým, čo ponúka dnešný svet, staneme sa podobnými zmiešanej chuti, ktorá nie je ani sladká, ani kyslá, ani horká, ale zmixovaná a otrasná.
Svätý otec otvoril Rok viery listom Porta fidei – Brána viery. Tým nás pozýva, aby sme sa odrezali od mnohých veci ktoré sú škodlivé nášmu osobnému a rodinnému životu, a vstúpili do priestoru viery. Znova objavili a prijali poklad a dar, ktorý nám ponúka sám Boh.
Rodinná úloha – Porozprávajte sa doma o tom, ako Boh pôsobí vo vašom živote, vo vašej rodine, ako to vnímate.
Osobná úloha – Hľadajme odpoveď na otázku: Čo pre mňa znamená, že som veriaci človek?
Spoločná úloha – Počas týždňa sa spýtajte kolegu/kolegyne v práci, manžela/manželky, dospievajúcich detí: Na základe čoho, ma považujete za veriaceho človeka?