Na otázku, kto je Ježiš Kristus, dostaneme rôzne odpovede: bol dobrým človekom, dobrým učiteľom, dobrým morálnym vzorom. Všetky tieto názory obsahujú zrnko pravdy, ale ani jeden z nich nevyjadruje Ježišovu skutočnú identitu. Ježiš je čímsi oveľa viac, čím sa odlišuje od ostatných.

Je niekoľko dôvodov, pre ktoré sa treba zaoberať otázkou, kto je Ježiš: kultúrny vplyv, ktorý má Ježiš na tento svet; vplyv, ktorý mal Ježiš na celé dejiny po ňom; to, ako Ježiš priťahuje masmédiá, či už o ňom hovoria pozitívne alebo negatívne.

V Evanjeliách sú zachytené niektoré príhody z Ježišovho života, a tie ukazujú, že má moc nad prírodou, smrťou a hriechom.

Ježišova moc nad prírodou (Mt 8, 25 - 27). Ježiš spí na svojej loďke so svojimi učeníkmi. Strhla sa obrovská búrka. Zo strachu o svoj život boli celí bez seba. Potom pohrozil vode a vetru a všetko sa hneď utíšilo. Pýtali sa, čo je to, že ho aj nebo a vietor poslúchajú. Prečo sa teda oplatí zaoberať Ježišom? Lebo ukázal, že má moc nad prírodou.

Ježišova moc nad smrťou (Jn 11, 43 - 44). Zomrel Ježišov priateľ Lazár a Ježiš tam prišiel až o 4 dni. Keď tam došiel, Ježiša vzali k hrobu a chce, aby ho otvorili. Ale telo sa už rozpadáva. Keď odvalia kameň, Ježiš zavolá mŕtveho muža po mene. Lazár vychádza z hrobu. Ježiš má moc nad smrťou.

Ježišova moc odpúšťať hriechy (Lk 5, 17 - 26 ). Štyria priatelia priniesli chromého k Ježišovi. Pretože Ježiš je obklopený množstvom ľudí, spúšťajú chromého do domu cez rozobratú povalu. Keď Ježiš vidí vieru týchto štyroch mužov, hovorí, že sa mu odpúšťajú hriechy. Zákonníci sa v duchu pýtajú, kto okrem Boha môže odpúšťať hriechy. Na to sa ich Ježiš pýta, čo je ľahšie povedať. A povedal ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! A on to urobil – odišiel po vlastných. Ježiš to urobil preto, aby si ľudia uvedomili, že má moc odpúšťať hriechy.

Ježiš týmto všetkým hovorí o sebe, že je Boh. Platia jeho slová: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30). Ježiš sa vyhlasoval za Boha a Židia hneď pochopili Ježišove skutky aj tvrdenia, že je Bohom. Preto ho chceli najprv kameňovať a potom ukrižovať, a aj nám sa treba zaoberať týmto jeho tvrdením.

C. S. Lewis píše: „...Ježiš nás stavia pred rozhodnutie: buď nás klamal, alebo bol šialencom či bláznom, a tak je vlastne chudák a treba ho poľutovať. A tretia možnosť je, že je Pánom. Ale neklamme sa nijakými blahosklonnými nezmyslami o tom, že to bol veľký morálny učiteľ, alebo niečo podobné, nedal nám takú možnosť.“ (K jádru křesťanství)

Každý musíme zaujať postoj voči Ježišovmu tvrdeniu, že je Boh. Ak je to pravda, bude si to odo mňa veľa vyžadovať. A mnohí dostávame strach, keď si uvedomujeme, čo to všetko môže znamenať. Ako veriaci ľudia svojím životom odpovedáme tak, že robíme Ježiša Krista buď klamárom – vtedy, ak podľa jeho slov nežijeme, hoci to tvrdíme, alebo je pre nás bláznom – ak už ani jeho slová neberieme vážne. Alebo kto je vlastne pre nás Ježiš Kristus?

Rodinná úloha – Čítajme si doma príbehy z najkratšieho Evanjelia podľa Marka, napr. počas adventu pri adventom venci.

Osobná úloha – Ako odpovedám na otázku: Kto je pre mňa Ježiš Kristus a čo by som mal zmeniť v mojom živote, aby sa slová zhodovali so skutkami, a aby môj život nerobil z Krista blázna, klamára ale Pána – Boha.

Spoločná úloha – Prečítame si z Katechizmu katolíckej cirkvi časť o Vyznaní viery body 430 - 455. Poslúži nám aj Kompendium KKC 41 - 43, alebo mládežnícky katechizmus Youcat na str. 51 - 55.