Organizáciu súťaže zvládli Singapurčania precízne. Občas nás ale dôsledné dodržiavanie množstva pravidiel už prestávalo baviť... Organizátori udržiavali celý deň žiakov z dosahu ich učiteľov, aby mohli nerušene a samostatne pracovať. V obrovskej hale bezproblémovo 5 dní prebiehali súťaže a prezentácie všetkého naj v robotike. Bolo to množstvo kategórií, stovky tímov a tisícky ľudí... a pritom si táto masa ľudí vôbec neprekážala, ale naopak, všetci boli navzájom priateľskí a ústretoví .
Keď sme sa túlali po rôznych oddeleniach, pri stánkoch, pódiách, ihriskách a pracoviskách, pripadali sme si ako v science-fiction príbehu. Robocup prebiehal v obrovskej budove Suntec City so spleťou klimatizovaných obchodov a reštaurácií v obchodnom centre mesta. Spojenie s naším hotelom zabezpečovali autobusy so sprievodcami pre jednotlivé skupiny. V hoteli mal každý účastník svoju vlastnú izbu a svoj kľúč, ktorým sa mohol dostať iba do svojej chodby (takže som sa zase nemohla dostať ku svojim žiakom - dobrá služba :) Na otázku: „A čo ak žiak kľúč stratí?“ bola jednoduchá odpoveď:„Nemôže.“ (Kľúč som stratila iba ja a, samozrejme, platila som mastnú pokutu...).
Najhoršie bolo, keď si chlapci zabudli v hoteli účastnícke vizitky. Každú chvíľu ich nejaký organizátor posielal z haly preč a vôbec sa nemohli pripravovať na súťaž, až kým sme im vizitky nepriniesli (taxík bol mierne drahší, ale výrazne rýchlejší ako S.M.R.T. ... :)
