Relikvie troch Košických mučeníkov, ktoré putujú po Košickej arcidiecéze, si budeme môcť uctiť v budúcom týždni aj v našej farnosti. V utorok 25.6. budú v Jakubovanoch, v stredu 26.6. v Orkucanoch a vo štvrtok 27.6. v Sabinove.
Na základe žiadosti Mons. Bernarda Bobera, arcibiskupa-metropolitu, Apoštolská penitenciária zaslala oznam, že dar odpustkov z príležitosti jubilea sv. Košických mučeníkov bude možné získať od 1. decembra 2018 do 30. novembra 2019 v určených kostoloch a tiež pri uctení relikvií sv. Košických mučeníkov počas ich putovania – v čase ich prítomnosti v jednotlivých kostoloch Košickej arcidiecézy.
V jubilejnom roku sv. Košických mučeníkov pri 400. výročí ich mučeníckej smrti môže veriaci raz za deň pri návšteve relikvií získať úplné odpustky pre seba a aj pre duše v očistci za obvyklých podmienok (sv. prijímanie, modlitba Verím v Boha a modlitba na úmysel Sv. Otca).
Kategórie relikvií podľa dôležitosti
Relikvie 1. stupňa (tzv. primárne relikvie) sa rozdeľujú na dve kategórie: fyzické ostatky tela svätca a tie, ktoré sa spájajú s udalosťami zo života Pána Ježiša (napr. všetky nástroje jeho umučenia, jeho narodenia,…)
Relikvie 2. stupňa (tzv. sekundárne/druhotné relikvie) sú kusy oblečenia a predmety, ktoré boli priamo používané alebo vytvorené svätcom.
Relikvie 3. stupňa (tzv. terciárna) je zväčša posvätená vec (napr. zbožný obrázok, krížik, ruženec, medaila alebo obrúčka), ktorá prišla do priameho kontaktu s relikviou prvého stupňa, a to dotknutím o telo svätca.
Pôvod uctievania relikvií
Jedným z najpôsobivejších dôvodov uctievania relikvií je samotné zaobchádzanie s Kristovým telom po smrti. Namiesto toho, aby Ježišovo telo zanechali na kríži a nechali ho sňať dolu Rimanmi, ktorí by ho potom zlikvidovali (ako bolo zvykom), Jozef z Arimatey odvážne riskoval a prihovoril sa pred Pilátom za Kristovo telo (Mk 15, 43; Jn 19, 38). Potom tento významný človek daroval svoj vlastný, novo vytesaný hrob ako miesto Kristovho odpočinku (Mt 27, 60). Nikodém prišiel a venoval vyše sto libier korenia na zabalenie do pohrebného plátna (Jn 19, 39) – s vedomím, že také množstvo korenia sa používa len pre najslávnejších mŕtvych. Potom, ako ho pochovali, ženy zbožne a úctivo prichádzajú k hrobu (Mt 28, 1) a chcú pomazať Kristovo telo drahými masťami, hoci už je v hrobe zapečatené (Mk 16, 1; Lk 24, 1). Tieto skutky úcty znamenali viac, než len obvyklú zdvorilosť, preukázanú pozostatkom mŕtvych; boli totiž vzdané so zvláštnym rešpektom k telu najsvätejšieho človeka; v tomto prípade – najsvätejšiemu človekovi, ktorý kedy žil, pretože bol vteleným Bohom.
