Tri základné prvky jubilejného roka sú putovanie, Svätá brána a odpustky.
PUTOVANIE. Dejiny Izraela sú vlastne dejinami Božieho ľudu, ktorý stále putuje a čosi hľadá. Abrahám hľadá nové pastviská, hľadá nové kraje, Izrael hľadá zasľúbenú zem, aby nakoniec zistil, že to, čo hľadá, je vlastne sám Boh. Sväté Písmo potvrdzuje na viacerých miestach hodnotu putovania k dosiahnutiu svätých miest. Bolo tradíciou, že Izraeliti sa vydávajú na púť k miestu, kde bola uchovávaná Archa zmluvy. Aj Ježiš s Máriou a Jozefom sa stali pútnikmi do svätého mesta Jeruzalema.
V čom spočíva hlbší význam putovania, pútí na nejaké posvätné miesto? Putovanie na posvätné miesta charakterizuje celé dejiny kresťanstva. Niektoré ciele pútí majú svoj dôvod vo svätosti nejakej osoby, iné sú zviazané so životom a utrpením Krista, ako je to v prípade Svätej zeme, či Jeruzalema, iné sa vyznačujú tým, že počas stáročí sa vyvinula tradícia, ktorá ich nejakým osobitným spôsobom spája so svätosťou. Aj tento Rok milosrdenstva pozýva ku putovaniu, možno len krátkemu, ale spojenému s túžbou pocítiť Kristovu lásku v dotyku milosrdenstva. Pre veriaceho je teda putovanie osobnou cestou po stopách Vykupiteľa, je to itinerár askézy, pokánia kvôli ľudskej slabosti a obnovou srdca.
SVÄTÁ BRÁNA. Sú štyri Sväté brány: okrem baziliky sv. Petra, aj ostatné tri veľké rímske baziliky sv. Jána v Lateráne, Santa Maria Maggiore a sv. Pavla za hradbami. Prvýkrát v dejinách otvoril Svätú bránu pápež Martin V. na bazilike sv. Jána v Lateráne vo Sv. roku 1423. Až do roku 1975 boli Sv. brány zamurované aj zvonku aj zvnútra. Takže vždy na začiatku Jubilejného roku pápež s kladivkom trikrát zaklopal na múr brány predtým, ako bol zbúraný. Pavol VI. chcel posunúť pozornosť z múra na bránu a určil, že brány sú zamurované už iba zvnútra, takže zvonku sú viditeľné. A na otvorenie brány už neslúži strieborné kladivko a na jej zatvorenie nepotrebuje pápež murársku kelňu, ako to bývalo kedysi. Ostáva len múr za bránou, zvnútra, ktorý je z tehál označených menom pápeža, ktorý otvoril a uzavrel Sv. rok, a obsahujú vo vnútri pamätnú listinu a niekoľko mincí. Posledné pripomínali pontifikát sv. Jána Pavla II., ktorý viedol posledné Jubileum 2000.
Brána vždy predstavuje prechod. Prechod k niečomu novému. Malý človiečik musel prejsť prvou bránou a to lonom matky, aby prišiel do tohto sveta. Ďalšou dôležitou bránou v živote človeka je krst. Otvára sa mi brána nového života bez dedičného hriechu s Bohom. Svätá brána nás teda pozýva k prechodu, ku ktorému je pozvaný každý kresťan – od hriechu k milosti, pozerajúc na Krista, ktorý hovorí: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený.“ (Jn 10, 9)
Prechod cez svätú bránu je náboženský znak, ak mu dáme taký obsah. Ak robím tento krok s vierou, vnútorne sa sústreďujem, uvažujem a hovorím: chcem prejsť z jedného štádia života do druhého, v tomto zmysle rozpoznávam, že Kristus je mojou bránou, že Kristus je mojím oslobodením. Má to byť vykročenie do vzťahu. Ja som tou ovečkou, ktorá prichádza do tepla Ježišovho ovčinca.
ODPUSTKY. Čo sú odpustky a na čo sú dobré? Zmierenie s Bohom (aj vo sv. spovedi) mnohokrát neodstraňuje niektoré dôsledky hriechu: totiž „nezdravú pripútanosť k stvoreniam“, ktorá potrebuje očistenie už tu dole, a potom po smrti v stave nazvanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od „dočasných trestov“ po hriechoch. A tieto dočasné tresty odstraňujú aj získané odpustky už tu, počas života.
Pre ich získanie je potrebný stav milosti, tiež je potrebné, aby veriaci odstránil vnútornú pripútanosť k akémukoľvek hriechu, mal by sa vyspovedať, prijať Eucharistiu a modliť sa na úmysel Sv. Otca.
A je potrebné vykonať nejaký „skutok“. Sú skutky nábožnosti, napr. vykonať púť (do jubilejnej svätyne alebo miesto), potom sú skutky milosrdenstva, telesného alebo duchovného, alebo je možné podporiť náboženskú alebo sociálnu iniciatívu, venovať svoj voľný čas aktivitám pre spoločenstvo. Alebo vykonať skutok pokánia, napr. odrieknuť si niektoré konzumácie (fajčenie alebo alkohol), postiť sa od niektorých jedál a venovať nejakú sumu tým, čo to potrebujú.
Pápež František vo svojom liste o odpustkoch píše: „želám si, aby sa odpustky svätého roku pre každého stali skutočným zážitkom Božieho milosrdenstva, ktoré všetkým vychádza v ústrety s tvárou Otca, ktorý prijíma a odpúšťa, a úplne zabúda na spáchaný hriech“.