Kedysi dávno sa Boh rozhodol, že stvorí človeka. Vskutku odvážny a riskantný ťah, ak vezmeme do úvahy ľudskú prirodzenosť. Spočiatku to všetko vyzeralo ideálne. Človek a Boh spolu v raji. Po určitom čase však človek začal túžiť po spoločnosti, tak mu Boh dal ženu.
Tento krát sa už nikto nemohol na nič sťažovať. Jeden nespokojný sa však našiel. Ten, ktorý nenávidel človeka a pohŕdal ním už od jeho počiatku. Toho človeka, ktorý mal možnosť ísť do neba, ktorého sa on kedysi dávno dobrovoľne vzdal kvôli svojej pýche a absurdnému pocitu bohorovnosti. A tak sa diabol rozhodol postaviť sa medzi Boha a jeho stvorenie. Plodom jeho zloby a prefíkanosti sa stal prvý hriech. Had, jablko... a jedna – nula pre pekelný mocnosti.
Dlhý čas sa zdalo, že duel medzi Bohom a diablom vyhrá ten druhý. Zlo sa šírilo rýchlo a Boh videl, že ľudstvo potrebuje generálnu zmenu. A tak zostúpil na zem, aby človeka naučil láske. Tá jeho bola taká bezhraničná, že pre ľudí jej nádherné tajomstvo bolo nepochopiteľné. Jeden piatok popoludní ho pribili na kríž a zabili. Smrť Boha. Ďalší obrovský diablov triumf, už vedie dva – nula. Je presvedčený, že jeho úskoky mu prinesú víťazstvo natrvalo. Aký je krátkozraký... Jeho radosť trvá veľmi krátko.
Už po troch dňoch robí Boh niečo veľké. Niečo, vďaka čomu ruší všetky diablove esá a víťazí ako Kráľ na celej čiare. Syn opúšťa temnoty smrti a stáva sa nádejou sveta. Projekt Ježiš sa podaril. Človek bude môcť byť spasený.
Kristus sa vracia k Otcovi. Na zemi ostáva jeho svedectvo, aby človek uveril. Okrem toho však robí ďalšiu úžasnú vec – zosiela Ducha, aby bol stále s človekom a pomáhal mu bojovať proti diablovi, ktorý je vytrvalý pri pokusoch o dosiahnutie svojich pekelných plánov skazy. Boh však ostáva s nami, aby uskutočnil svoje slová: „Ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta.”