Náš tábor s názvom Detektívna akadémia a mottom: „Tým, čo Ho hľadajú, samé dobré veci dá.“, sa konal tento rok o pár týždňov skôr ako po minulé roky. V pondelok ráno sme sa všetci stretli na svätej omši, aby sme si vyprosili požehnanie. Štyridsať malých adeptov na detektívov a desať už absolventov :) sa pokúšali spolupracovať pri odhaľovaní tajomstiev, výrobe pracovných nástrojov, lúštení tajných správ, hľadaní banditov. Deti rovnako rozvíjali svoju tvorivosť, pracovali na zvyšovaní kondície (hlavne počas túry), rozvíjaní svojich zmyslov, učili sa poznávať prírodu. Náš Nebeský Ocko nám daroval veľmi teplé počasie a jeden ochotný ocko nám namontoval vonkajšiu sprchu. Takže ak sme sa namočili, v priemere to bolo tak akurát. A bolo to zábavné. Aby sme nezabúdali na rozvíjaní svojho ducha, každé ráno pri modlitbe sme si predstavili jednu čnosť, na rozvíjaní ktorej mal každý možnosť pracovať počas celého dňa. Pri večernej modlitbe sme si zhodnotili, ako sa nám to podarilo. Ak sa rodičia pozrú deťom do Zápisníkov detektíva, zistia, že v pondelok sme rozvíjali vďačnosť, v utorok miernosť, v stredu vytrvalosť, vo štvrtok čistotu a v piatok radosť. V jeden večer počas tábora som si prečítala niečo z knihy, ktorú mám teraz rozčítanú. A hodí sa to k našej téme. „Zo svojej strany musíme v sebe posilňovať a rozvíjať túžbu po dôvernosti s Kristom. Ako detektív, ktorému nesmie ujsť žiadna stopa, žiadna maličkosť z prípadu, ktorý ho zaujíma, aj my takto čítajme evanjelium a pozorujme každé Ježišovo gesto, počúvajme každé jeho slovo a ako Mária zachovávajme ho vo svojom srdci a uvažujme často o ňom. Ono je Slovom života. Nech sa pre nás poznávanie Ježiša stane životným dobrodružstvom.“ A tak som v piatok pri svätej omši ďakovala nielen za počasie, za deti, za animátorov, za všetkých, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomáhali, ale hlavne za slovo, ktoré mi dal. Konkrétne: v sobotu pred táborom som bola na odpustovej slávnosti v Gaboltove. Pri polnočnej svätej omši som dala Bohu na paténu náš tábor. A vtedy som počula slová: „Ja som zomrel aj za váš tábor.“ Na týchto slovách som stála počas celého tábora. No môžem z nich žiť aj ďalej. Pretože ON zomrel za čokoľvek, o čo ho poprosíme. A verím, že ak ho budeme úprimne hľadať, ON sa nám dá nájsť.
