Deti nastúpili na loď, aby navštívili miesta, ktoré sme nestihli preskúmať minulý rok. Keďže loď mala názov TYTANYG − je jasné, že musela stroskotať. Prišla búrka aj s vodou (animátori sa činili) a loď sa rozpadla. Každému zostal v rukách len kúsok lode, na ktorom sa „doplavili“ na tajomný ostrov. Deti prišli aj o jedlo. Úlohou skupín bolo hľadať „ryby“ po celom ostrove. Na ostrove neostaneme navždy, tak aj preto si každá skupinka zhotovila záchranný čln, aby raz mohli odplávať. Deti po návrate z obeda nenašli člny, ale zato ich čakala správa od strážkyne ostrova. Preto sa vybrali hľadať svoje člny na vedľajšie ostrovy. Na každom ostrove získali nejakú trofej aj časť správy. Po návrate do tábora správu deti poskladali a z nej sa dozvedeli, že ich člny majú piráti. Druhý deň sme začínali hľadaním vody. Vodu sme našli – takže sme mali čo piť. Ďalšou úlohou bolo zhotoviť si prístrešok z nachystaných konárov. Deti všetko úspešne a rýchlo zvládli, a tak prišiel čas na tvorivé dielne. Piráti poslali stroskotancom ďalšiu správu. Chcú masku zázrakov od strážkyne ostrova. Deti vyhľadali strážkyňu ostrova − Amu. Sľúbila im masku, ale musia ju presvedčiť, že majú čisté a statočné srdce. Preto absolvovali ďalšie stanovištia, pri ktorých si museli navzájom dôverovať aj pomáhať. Večer ich strážkyňa ostrova vyslala hľadať mušľu na ďalší deň. Tretí deň – hor sa do lesa. Na ceste nás čakali rôzne „nástrahy“. Nakoniec som mala pre deti aj samotných animátorov pripravené prekvapenie. Mohli sa povoziť na naozajstnom veľkom koni. Tam každá skupinka získala mušľu pre strážkyňu ostrova. Posilnili sme sa pri opekačke. Počas túry deti vymýšľali úlohy pre pirátov – animátorov na ďalší deň. Štvrtý deň skupinky absolvovali súťaže, pri ktorých sa prejavila bojovnosť, spolupráca, šikovnosť. Po absolvovaní súbojov navzájom medzi sebou, dostali skupinky správu od pirátov. Vyzvali ich na Vajnorskú. Po obede sa deti veľmi tešili, že animátori absolvujú súťaže, ktoré im vymysleli ony. Najväčšia zábava bola pri vodnom volejbale. Po vyhodnotení súťaží a úloh sme odovzdali malé odmeny skupinkám. Každý deň sme začínali aj končili modlitbou. Pri všetkých činnostiach sme sa snažili deťom pripomínať naše motto: že sa nikdy ničoho nemusíme báť, pretože náš nebeský Otec je vždy s nami. Po spoločnej modlitbe vo štvrtok nám dal požehnanie náš p. kaplán, ktorý nás prišiel pozrieť. Vďaka Bohu deti odišli zdravé a plné zážitkov s úsmevom na tvári a otázkou: „...a bude tábor aj na budúci rok?“☺ Počas prípravy programu máme rozdelené služby, kedy sa vždy dvaja spoločne modlia na úmysly tábora. Je úžasné pozorovať, ako sa Boh stará o všetko. Počnúc počasím, cez materiálne potreby, vzťahy, ľudí, ktorí nám pomáhajú. Ak Boh nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Verím, že v našich srdciach sme postavili domčeky na skale.
