Odkiaľ pochádzate?
Pochádzam z Veľkých Kapušian, z okresu Michalovce.
Niečo o Vašej rodine...
Mám jednu mladšiu sestru, ešte je slobodná. Otec pracuje ako profesionálny vodič a mamka sa stará o domácnosť.
Aké boli začiatky Vášho povolania?
Pri počiatkoch môjho povolania stál p. dekan Bartolomej Gábor, on ma oslovil, aby som prišiel miništrovať.
Onedlho prišiel nový p. dekan Alex Bartko, ktorý ma poprosil, či by som mohol hrať na omšiach na organe, lebo cez týždeň boli omše väčšinou bez organového doprovodu. Tak som začal väčšinou hrať, občas som miništroval.
Boli prítomné vo farnosti aj rehoľné sestry – minoritky z Opavy – aj ony mi veľa pomohli v prehlbovaní duchovného života a hľadaní povolania.
Kňazské povolanie bolo pre Vás hneď jasné?
Niečo vo mne sa začalo už dosť skoro, hlavne moji kamaráti spomínajú, že ja som už v škôlke povedal, že chcem byť kňaz. Povedal by som to tak: mal som takú prvotnú, detskú vieru a detské povolanie, a potom asi v 8./ 9. ročníku sa to začalo meniť na niečo viac dospelé.
Intenzívne som sa venoval hudbe – hre na klavíri a organe: po základnej škole som premýšľal, že pôjdem študovať organ, ale nakoniec som ostal doma na gymnáziu. Potom som dosť dlho hľadal, kam ma volá Pán, či je to rehoľa, či niektorá diecéza v Maďarsku, ale nakoniec hneď po maturite som sa prihlásil do Košíc. Bolo to v roku 2006, mal som vtedy 20 rokov. V seminári počas formácii som sa presvedčil o tom, že som na správnom mieste, že Boh chce mať zo mňa svojho kňaza – spolupracovníka.
Čo je podľa Vás úlohou diakona?
Byť k dispozícii, slúžiť každému, kto čo potrebuje. Ak to je v mojich silách a možnostiach, tak pomôcť. Pomáhať aj pri posväcovaní ľudí, či už vysluhovaním sviatostí, ktoré diakon môže, alebo ohlasovaním Božieho slova.
Máte nejaké záľuby?
Rád si zahrám na organe, spievam, rád čítam, cestujem a počúvam kvalitnú hudbu. Baví ma aj liturgika, sakrálne umenie a dejiny.
