Ako už mnohí iste viete, volám sa Matúš Imrich a pochádzam z Prešova, z farnosti Krista Kráľa na Sekčove. V tejto farnosti sa postupne formovala aj moja viera, a to najmä počas strednej školy. Pán Boh si ma bližšie priťahoval predovšetkým cez skupinku mladých, miništrovanie, chlapčenské stretká, mládežnícky zbor, istý čas aj cez neokatechumenátne spoločenstvo a výraznou mierou cez kaplánov, ktorí v tej, pre mňa „zlatej“ dobe u nás pôsobili. A tak postupne k tomu prišla aj myšlienka na kňazstvo. Tá bola napokon taká silná, že nakoniec, po niekoľkých rokoch, sa naplnila v kňazskej vysviacke 21. júna 2008.
Ako prvé miesto pre naberanie kňazských skúseností mi otec arcibiskup vybral farnosť Sačurov, neďaleko Vranova nad Topľou. Je to síce dedinská farnosť, avšak s 5-timi kostolmi a 6 dedinami, takže o „zábavu“ sme mali postarané. Samozrejme, každá z týchto dedín a komunít má svoje špecifiká, čo prispievalo k pestrosti skúseností. Pre mňa ako pre kňaza bolo veľkým povzbudením a „hnacím motorom“, keď som videl, ako z ľudí vychádza túžba po hlbšom prežívaní svojej viery. A treba povedať, že mnohokrát boli v tomto povzbudením aj pre moje osobné prežívanie vzťahu s Kristom. Namáhavou skúsenosťou bolo vyučovanie náboženstva, a to najmä v rómskych triedach, o ktoré nebola núdza. Po roku týchto skúseností, verím, že Božia prozreteľnosť ma podpisom otca arcibiskupa poslala tu k vám do Sabinova.
K predstaveniu sa patrí snáď povedať o sebe ešte niekoľko viet. Vyrastal som teda ako „sídliskový indián“ – ako sa spieva v známej piesni :-) – v jednom trojizbovom byte kdesi na Sekčove spolu s rodičmi a dvoma mladšími sestrami. Ako chlapec som vyrastal s hokejkou v ruke. Už veľmi skoro ma začali zaujímať lietadlá a letectvo a s túžbou pokračovať týmto smerom na Vojenskú leteckú akadémiu som nastupoval aj na Gymnázium sv. Moniky v Prešove. Ako som už spomínal, Pán Boh mi potom „trošku“ zmenil plány. Záujem o lietadlá a letectvo mi ostal dodnes, aj keď vo veľmi obmedzenej miere. Rád si posedím aj pri kvalitnej hudbe a čosi zvládnem aj na gitare. No a v ostatných rokoch som sa „zamiloval“ do lyžovania. A aby som nebol len taký „svetácky“ :-) tak ešte poviem, že z teológie ma najviac priťahuje štúdium Svätého Písma a rád si prečítam úvahy a knihy českého kardinála Špidlíka.
Očakávania a plány? Sabinov je pre mňa výzva. Veľkú radosť mám zo zloženia na fare. Dobrá partia vždy dobre vplýva na kvalitu služby. O konkrétnych plánoch a očakávaniach je mi hovoriť naozaj ťažko. Dúfam však, že sa budem naďalej učiť byť stále viac vnímavým na Božiu vôľu v mojej kňazskej službe a že ostanem týmto Božím vnuknutiam čo najviac verný. Ináč povedané, aby sa v Sabinove aj skrze mňa viac šírilo evanjelium a Božie milosti cez kňazskú službu, ktorá mi bola zverená. Tak mi Pán Boh pomáhaj! :-)
Týchto niekoľko riadkov chcem zakončiť prosbou o vašu modlitbu aj za mňa a nás kňazov, zvlášť v tomto roku kňazov. Vopred Pán Boh zaplať!