Volám sa Martin Lučko, pochádzam z farnosti Kráľovnej pokoja – Košice juh. Mám 36 rokov, staršieho brata a mnoho skúseností. Po skončení základnej školy som študoval na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Košiciach. Po roku dôkladnej prípravy na prijímacie konanie som v rokoch 1997 až 2002 študoval na Ekonomickej Univerzite, Podnikovo-hospodárskej fakulte v Košiciach.
Hoci som bol od malička pokrstený, do kostola som chodil len zriedka, zväčša so starými rodičmi v Rožňave. Na prvé sväté prijímanie som šiel až na jeseň v roku 2002. Následne v roku 2004 som prijal sviatosť birmovania. V tom čase som začal pociťovať volanie k duchovnému povolaniu. Rozlišovanie trvalo niekoľko rokov, počas ktorých som pracoval v Slovenskej sporiteľni a na Colnom úrade v Košiciach. V tomto smere mi pomohol aj predstavený slovenskej komunity Cirkevnej rodiny zasväteného života Miles Jesu, do ktorej som v roku 2007 vstúpil. Bol som prevažne v zahraničných komunitách vo Phoenixe (Arizona, USA), Ľvov a Bortnyky (Ukrajina). Toto obdobie patrí k najviac požehnaným mesiacom môjho života. Po oznámení predstavených, že Miles Jesu nie je mojím duchovným povolaním, som sa v roku 2008 vrátil domov.
Nastalo ďalšie asi ročné obdobie rozlišovania povolania. V tomto čase som býval sám na podnájme a pracoval s bezdomovcami na Arcidiecéznej charite v Košiciach. Najmä po duchovných cvičeniach u Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Nitre pod vedením pátra Jozefa Hegglina, MSC som sa rozhodol pre kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach. Tam sa moje duchovné povolanie každým rokom stále viac upevňovalo. Tento rok v júni som prijal diakonské svätenie a v auguste som nastúpil na diakonskú prax k Vám do Sabinova.
Od tohto roka očakávam ďalšie pastoračné skúsenosti, ktoré mi pomôžu začať dobre žiť kňazstvo. Chcel by som spoznať čo najviac ľudí, aby som pochopil ešte viac, ako Boh koná v živote človeka. Neskôr tak budem vedieť dobre rozpoznávať Boží zámer s každým jedným z nás a veľmi jednoducho budem schopný viesť duše bližšie k Bohu, k Dobru, k Láske.
Do budúcna uvažujem o pôsobení v rožňavskej diecéze. Moji rodičia pochádzajú z Rožňavy – je to akoby môj druhý domov. Navyše sa viem dohovoriť aj po maďarsky – hoci nie dokonale. Stále rozlišujem Božie volanie do tejto „misijnej oblasti“ na Slovensku. Jasne si však uvedomujem, že najprv potrebujem duchovne narásť do istej výšky, aby som zvládol takúto náročnú pastoráciu. Preto sa s dôverou utiekam k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré ma ešte nikdy nesklamalo. Matka Božia ma každým dňom vedie bližšie k Ježišovi. Prial by som si, aby som sa v nebi stretol s každým, s kým som sa stretol tu na zemi. Aj preto by som Vás chcel poprosiť o modlitby, za ktoré Vám veľmi ďakujem.