Keď šestnásť rôčkov dekanskej námahy v sabinovskej fare pominulo,

nášho pána dekana Ladislava, biskupstvo do veľkomesta Košíc prevelilo.

Prišiel deň, keď rozlúčka je tu a málo máme v skrehnutých očiach úsmevu,

bo hľadať to Božie, byť Láskou, byť Pravdou, byť vzorom a otvárať

srdce tým, ktorých stretáš, nie je samozrejmosťou veru.

 

Na farskej univerzite, tak sme volali váš úrad, kde bolo všetko viac ako percent sto,

prežili ste chvíle možno šťastné, možno trochu nie, ale s Božím slovom isto.

Oporou Vám boli páni kapláni, o ktorých ste sa mohli oprieť, lebo ste ich naučili všetko,

čo má dobrý kaplán robiť, čo má dobrý kaplán vedieť.

A oni mohli takto do pravého Božieho krásna,

ktoré nikdy nie je dané za lacnú mincu, nazrieť.

 

Krstili ste, pochovávali i sobášili a deti na prvú spoveď i sväté prijímanie pripravili.

A potom huncútov birmovancov ste na starosti mali, dva roky sa s každou skupinkou mordovali.

Vikendovky, púte i obnovy boli preto, aby ste ich na Božiu slávu formovali a Pánu Bohu obetu dávali .

 

Mali ste pre nich otvorené srdce i chvíle obety a boli ste darom pre nich,

keď ste im otvárali Božie pravdy a strážili Života hodnoty.

Boli ste darom pre všetkých, rozdávali ste pokyny, priateľstvo, či čisté slová,

ale i usmernenia a napomenutia pre všetky ľudské dobrá,

ktoré niekedy pália a niekedy aj bolia.

 

Voľného času nebolo veľa, ale aspoň niekedy ste na svoj bicykel sadli

a poďho na cesty, kde ako Sagan , ste haldy kilometrov bravúrne zvládli.

Vďaka za vytvorené spoločenstvá organistov, žalmistov, animátorov, miništrantov i lektorov,

či založenú ekonomickú i pastoračnú radu, ktoré Vám boli vašou dlhoročnou oporou.

 

V poriadku ste mali všetky doklady, papiere i pedantne bola robená ekonomika,

vo všetkom ste boli zbehlý, to všetko sa Vás nesmierne tyká.

Kusisko práce za Vami ostalo, veď podlahové kúrenie, čo ste urobili,

nám v zime príjemné teplo na omšiach dávalo.

 

Urobili ste pre nás veľa, na prstoch sa to vyčísliť ani nedá, maľovky v kostole, podlaha nová

a ešte načo sme veľmi hrdí je orgán krásny, skvost mesta Sabinova.

Všetko vyžadovalo od Vás čas, obetu, peniaze i nie malú dávku  byť odvážni,

Ale vy ste to v tichosti bravúrne zvládli a my sme povďační.

 

Vďaka Vám, cirkevná škola prekvitá a každý rok nových žiakov vitá.

No a posledné Vaše dielo je renovácia naše sabinovskej fary,

čo v pandemickom období stála veľa síl a námahy,

veď v takomto čase bez podpory a koruniek sa veru ťažko darí...

 

Je toho ešte veľa, čo sa dá položiť na papier a ďakovať, ale hádam už iba pár slov Vám chceme povedať:

 

Prajeme Vám na novom mieste veľa pekných chvíľ od každého rána,

veľa síl na zbieranie Ježišovej Lásky a služby pre Pána.

A potom Ježišovu Lásku priniesť na oltár Života,

vdýchnuť ju do skrehnutých ľudských sŕdc,

veď to je najvzácnejšia, najväčšia a najkrajšia hodnota.

NECH SA DARÍ !

 

Ďakujeme, ďakujeme, ďakujeme...

obr

( PRÚ-Zj )