Tentokrát je to akcia farskej charity, do ktorej sa môže zapojiť každý. Je mnoho ľudí a situácií, ktoré si vyžadujú našu pozornosť. Členovia FCH to už majú ako súčasť života, že pri rozhovoroch a stretnutiach sa snažia pomôcť. Pomáhame nielen materiálne, ale aj radou (sociálne poradenstvo J. Kivaderová) a ako kresťania aj povzbudivým slovom či povzbudivým príkladom.

Pre väčšinu ľudí je ťažko prísť do nejakej inštitúcie a žiadať o pomoc. Väčšina sa obáva posudzovania, sklamania a papierovania (ktorému vôbec nerozumie). A tak sa mnohí vzdajú a trápia sa aj tam, kde by nemuseli. Väčšina ľudí sa k nám dostala práve formou rozhovoru s niekým, kto o nás vedel alebo sme mu pomohli. Nikto nie je imúnny voči chorobe či strate zamestnania či inej „istoty“.

Pomáhame rodinám, kde sú zdravotne postihnuté deti, kde sa mamy o ne starajú a zarábajú väčšinou otcovia. Ale sú medzi nami aj rodiny, kde v tejto situácii je zdravotne postihnutý

(alebo invalid) aj otec. Taká rodina žije veľmi skromne alebo je na hranici chudoby prakticky stále. Medzi najťažšie situácie patria tie, keď ochorie či zomrie jeden z rodičov (živiteľov rodiny) a namiesto toho, aby sa on staral o deti – musia deti pomáhať jemu a chýbajú ešte aj finančné prostriedky, ktoré dovtedy zabezpečoval.

Existujú rodiny, kde matka robí možné i nemožné a otec sa opíja a jeho zárobok ide len pre neho. Mnoho otcov pri ceste za prácou sa tak odcudzí, že im prestáva na rodine záležať a žijú si vo svojom svete a pohodlí a možno aj v inom meste. Sú rodiny, kde rodičia prídu o prácu a po vyčerpaní finančných rezerv sa zadlžujú v bankových i nebankových inštitúciách či záložniach. Rodiny, v ktorých psychický stav matky či jej alkoholizmus ničí jej existenciu opakovane materiálne.

Pri každej z týchto vymenovaných nešťastných situácií som si predstavila konkrétnu rodinu, ktorá žije v Sabinove a poznám ju z činnosti v charite.

A možno by ste sa čudovali, koľko lásky je medzi členmi niektorých týchto „nešťastných rodín“, ktorí si viac vážia to, čo majú.

Naša akcia „Poznaj svojho blížneho“ je zameraná na to, aby sme si všímali ľudí okolo seba a nebáli im ponúknuť pomoc. Ak vieme o niekom, kto potrebuje pomoc alebo si jednoducho nevie poradiť, alebo sme sami v ťažkej situácii, môžeme sa obrátiť o pomoc pomocou kontaktných lístkov, ktoré stačí vypísať a hodiť do krabíc pripravených na tento účel a umiestnených pri východoch z kostola. Možno stačí pri stretnutiach len úsmev, milé slovo či vypočutie niečoho, čo ten druhý potrebuje dostať zo seba. Všetko toto vykonané s láskou má určite svoj význam.