Boh chce byť prítomný v našom živote nielen počas sv. omše, ale chce vstupovať aj do našej všednosti. Prosbou o požehnanie dávame najavo svoju vieru, a prosíme Pána, aby aj mocou kňazského požehnania pôsobil na konkrétnu situáciu nášho života. Nie je to nijaká „mágia“, ktorá by pôsobila ako úder čarovného prútika. Je potrebné, aby úkon požehnania bol sprevádzaný živou vierou.
Požehnávanie osôb je hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii. Veriaci ním od nepamäti prosia Boha o pomoc a ochranu pred zlom, ale tiež ním vyjadrujú svoju vďačnosť a dôveru v Prozreteľnosť. Cirkev preto má vo svojom poklade viery aj Požehnanie snúbencov, o ktoré môžu snúbenci požiadať. Zasnúbenie je rozhodujúcim obdobím v živote mladých a v príprave na manželstvo, a preto chce Cirkev týmto mladým vyprosovať zvláštnu Božiu ochranu a pomoc.
Je dôležité ešte podotknúť, že zásnubami (a požehnaním snúbencov) nevzniká žiadny právny nárok na uzatvorenie manželstva. Čiže zásnuby a požehnanie snúbencov neznamenajú, že chlapec a dievča sa už určite „musia“ zosobášiť. Samozrejme, že tieto úkony majú smerovať k uzatvoreniu platného manželstva, ale ak by sa napr. snúbenci rozišli (keď to vo svojom svedomí uznajú za najlepšie riešenie), nikto im nemôže vyčítať, že sa musia zosobášiť, pretože sa už zasnúbili.
V našej farnosti je o požehnanie vhodné požiadať po sv. omši v sakristii, prípadne si ho dohodnúť s kňazom osobne na fare alebo telefonicky.