„Všetkých vás doma pozdravujem opäť z Turkmenistanu, a to už počas našej štvrtej misijnej cesty. Vďaka Bohu, dvere sú tu pre nás stále otvorené...“ týmito slovami začína minirozhovor naša rodáčka, laická misionárka Hana Šimčíková. O tom, čo v ďalekej krajine momentálne zažíva, dáva vedieť aj nám.
Hani, aká je momentálne situácia vo farnosti, v ktorej si?
Neustále sa mení, pretože zakaždým prichádzajú noví ľudia a niektorých už niet. V poslednom roku zomreli dvaja starší ľudia, ktorých sme pravidelne navštevovali, niektorí vycestovali, mladí odišli na štúdiá a niektorí sa jednoducho vytratili. Stále ale veľmi poteší pribúdajúci počet tých, ktorí hľadajú Boha s úprimným srdcom.
Tvoj program je určite nabitý. Čo Ťa čaká v najbližších dňoch?
Jednoduché každodenné návštevy a stretnutia, výjazd ku katechumenom do mesta Mary a najmä spoločné plánovanie našej ďalšej spolupráce s otcami misionármi (ktorí sú tu stále len dvaja a čoraz častejšie v praxi vždy len jeden, pričom druhý je na cestách). Otcovia by veľmi privítali spoluprácu laikov na dlhšie obdobie ako len pár týždňov či mesiacov. Minulý týždeň sme oslávili 12 rokov od ich príchodu do tejto krajiny. Vidieť však, že sú už veľmi unavení. Spoločne sme preto vypracovali projekt, ktorý bol prijatý vo Vatikáne a momentálne som tu zvlášť kvôli dohodnutiu podrobností pre ďalší rok. Problémom však stále ostávajú víza na dlhšie obdobie, čo je dosť komplikované a s tým spojená otázka, či toto je už ten správny čas pre takýto projekt. Prosíme preto o modlitbu zvlášť na tento úmysel a o múdrosť a svetlo Ducha Svätého pri rozhodovaní v týchto dňoch.
Do Turkmenistanu si však tentoraz išla aj s iným zámerom. Prezraď viac...
Minulú stredu sme slávili svadbu Diany a Timura – dvoch mladých ľudí, ktorých sme mali možnosť vidieť a sprevádzať od začiatku ich vzťahu až po uzavretie manželstva. O to radostnejšie pre mňa bolo toto stretnutie a pozvanie byť svedkom Diany.
Katolícke svadby asi nie sú v Turkmenistane veľmi typické, však?
Pre nás je to možno šokujúce, ale toto bola prvá katolícka svadba dvoch mladých ľudí v tejto krajine! Pre domácich to bola veľká udalosť, pričom mnohí hostia videli sobášny katolícky obrad po prvýkrát v živote a boli veľmi oslovení.
Ako to vyzeralo na samotnej svadbe?
Bolo veselo takmer ako u nás, hoci úplne inak. Miestami úsmevne, hlavne preto, že ženích a nevesta sedia celý večer na vyvýšenom mieste sami dvaja, nejedia a nepijú, len ich každý chodí po poradí pozdravovať, pričom zakaždým zídu dolu, aby si s gratulantmi chvíľku zatancovali. O pol jedenástej večer opustia všetkých hostí a svadba sa pomaly končí. Spoločná radosť nás však neopúšťala ani pri tradičných dozvukoch vo štvrtok večer. Takmer ako doma, a predsa úplne inak. Aj touto cestou chcem poprosiť o modlitbu za týchto novomanželov Dianu a Timura.
Pokračovanie nabudúce.
foto: HANA AKO SVEDOK NA PRVEJ KATOLÍCKEJ SVADBE V TURKMENISTANE