„Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ (Mk 10, 17)

Drahí priatelia,

na tento rok pripadá 25. výročie ustanovenia Svetového dňa mládeže, ktorý mal byť podľa želania ctihodného Jána Pavla II. každoročným stretnutím mladých veriacich z celého sveta. Bola to prorocká iniciatíva, ktorá priniesla hojné plody tým, že umožnila novým generáciám kresťanov sa stretávať, počúvať Božie slovo, odhaľovať krásu Cirkvi a prežiť mocnú skúsenosť viery, ktorá mnohých priviedla k rozhodnutiu úplne sa oddať Kristovi.

Tohoročný 25. svetový deň mládeže predstavuje ďalší krok k nasledujúcemu svetovému stretnutiu, ktoré sa bude konať v auguste 2011 v Madride, kde sa, ako dúfam, mnohí z vás zúčastnia na tomto milostiplnom podujatí.

Ako prípravu na túto slávnosť vám chcem ponúknuť niekoľko myšlienok týkajúcich sa tohoročnej témy: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ (Mk 10, 17). Je to úryvok z evanjelia o stretnutí Ježiša s bohatým mladíkom, pričom touto témou sa zaoberal už pápež Ján Pavol II. v nádhernom liste (List mládeži Parati semper), ktorým sa v roku 1985 po prvý raz obracal na mladých.

1. Ježiš sa stretá s mladíkom

„Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: ,Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?´ Ježiš mu povedal: ,Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!´ Ale on mu povedal: ,Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.´ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: ,Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!´ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok“ (Mk 10, 17 – 22).

Tento príbeh veľmi názorne ukazuje, akú veľkú pozornosť venuje Ježiš mladým ľuďom, teda vám, vašim očakávaniam, vašim nádejam, a ukazuje tiež, aká veľká je jeho túžba stretnúť sa s vami osobne a začať rozhovor s každým z vás. Kristus prerušil svoju cestu, aby odpovedal na mladíkovu otázku, a tak ukázal, že je plne k dispozícii tomuto mladému človeku, ktorého viedla vrúcna túžba hovoriť s „dobrým Učiteľom“, aby sa od neho naučil, ako kráčať cestou života. Týmto evanjeliovým úryvkom chcel môj predchodca každého z vás vyzvať, aby začal „vlastný rozhovor s Kristom, rozhovor, ktorý má pre mladého človeka základný a podstatný význam“ (Parati semper, 2).

2. Ježiš naňho pozrel s láskou

V evanjeliovom rozprávaní sv. Marek zdôrazňuje, že „Ježiš naňho pozrel s láskou“ (porov. Mk 10, 21). V Pánovom pohľade sa nachádza stredobod tohto výnimočného stretnutia i celej kresťanskej skúsenosti. V kresťanstve totiž nejde v prvom rade o morálku, ale o skúsenosť s Ježišom Kristom, ktorý miluje nás osobne, mladých či starých, chudobných či bohatých; miluje nás, aj keď sa mu obrátime chrbtom.

Keď pápež Ján Pavol II. komentuje túto scénu, obracajúc sa na vás, mladých dodáva: „Želám vám, aby ste zakúsili tento pohľad. Želám vám, aby ste zakúsili pravdu, že on, Kristus, pozerá na vás s láskou“ (Parati semper, 7). S láskou, ktorá sa na kríži prejavila v takej plnosti a celistvosti, že sv. Pavol užasnutý zvolá: „Miluje ma a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20). Pápež Ján Pavol II. ďalej píše, že toto vedomie, že „Otec nás od večnosti miluje vo svojom Synovi, že Kristus vždy miluje každého z nás, sa stáva pevným oporným bodom pre celú našu ľudskú existenciu“ (Parati semper, 7) a umožňuje nám prekonať všetky skúšky: odhalenie vlastných hriechov, utrpenie, malomyseľnosť.

V tejto láske sa nachádza zdroj celého kresťanského života a hlavný dôvod na evanjelizáciu: ak sme skutočne stretli Ježiša, nemôžeme totiž konať inak, ako svedčiť o ňom pred tými, ktorých pohľady sa s ním ešte nestretli.

3. Objavenie plánu života

Môžeme si všimnúť, že mladík z evanjelia sa nachádza vo veľmi podobnej situácii ako každý z vás. Aj vy ste bohatí na rôzne vlastnosti, energiu, sny i nádeje: týmito zdrojmi oplývate! Samotný váš vek predstavuje veľké bohatstvo nielen pre vás, ale aj pre druhých, pre Cirkev a pre svet.

Bohatý mladík sa pýta Ježiša: „Čo mám robiť?“ Obdobie života, v ktorom sa teraz nachádzate, je časom objavovania: darov, ktorými vás zahrnul Boh, i vašej zodpovednosti. Navyše je to čas základných rozhodnutí na vytvorenie vášho plánu života. Ide teda o okamih, keď si kladiete otázky o pravom zmysle života a keď sa pýtate: Som spokojný so svojím životom? Chýba mi niečo?

Tak ako mladík z evanjelia možno i vy žijete v nestabilnej situácii, v zmätkoch či trápeniach, ktoré vás vedú k túžbe po živote, ktorý by nebol priemerný, a pýtate sa: V čom spočíva úspešný život? Čo mám robiť? Aký by mal byť môj plán života? „Čo mám robiť, aby môj život mal plnú hodnotu a plný zmysel?“ (Parati semper, 3).

Nemajte strach čeliť týmto otázkam! Nemajú vás premôcť, vyjadrujú len veľké túžby prítomné vo vašom srdci. Preto ich treba počúvať. Čakajú na odpovede, ktoré nebudú povrchné, ale budú schopné uspokojiť vaše skutočné očakávania týkajúce sa života a šťastia.

Aby ste objavili plán života, ktorý vás urobí naplno šťastnými, treba začať počúvať Boha, ktorý má plán pre každého z vás. S dôverou sa ho pýtajte: „Pane, aký je tvoj stvoriteľský a otcovský plán pre môj život? Aká je tvoja vôľa? Chcel by som ju naplniť.“ Buďte si istí, že vám odpovie. Nemajte strach z jeho odpovede! „Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko“ (1 Jn 3, 20)!

4. Príď a nasleduj ma!

Ježiš pozýva bohatého mladíka, aby šiel ďalej než po uspokojenie vlastných túžob a svojich osobných plánov, a hovorí mu: „Príď a nasleduj ma!“ Kresťanské povolanie vychádza z Pánovej ponuky lásky a môže sa uskutočniť, iba ak sa naň odpovedá láskou: „Ježiš pozýva svojich učeníkov, aby mu úplne oddali svoj život, bez vypočítavosti a ľudských výhod, s bezpodmienečnou dôverou v Boha. Svätci prijímajú túto náročnú výzvu a s pokornou poslušnosťou sa vydávajú nasledovať ukrižovaného a vzkrieseného Krista. Ich dokonalosť – v ľudsky tak nepochopiteľnej logike viery – spočíva v tom, že nestavajú viac do centra seba samých, ale sú rozhodnutí ísť proti prúdu a žiť podľa evanjelia“ (Benedikt XVI., Homília pri príležitosti svätorečení, L’Osservatore Romano, 12. – 13. 10. 2009, s. 6).

Podľa príkladu toľkých Kristových učeníkov prijmite aj vy, drahí priatelia, s radosťou pozvanie nasledovať ho, aby ste žili na tomto svete intenzívne a plodne. Krstom totiž každého povoláva nasledovať ho konkrétnymi skutkami, milovať ho nadovšetko a slúžiť mu v bratoch. Bohatý mladík, žiaľ, neprijal Ježišovo pozvanie a smutný odišiel. Nenašiel odvahu odpútať sa od materiálnych dobier, aby získal najväčšie dobro, ktoré ponúka Ježiš.

Smútok bohatého mladíka z evanjelia sa rodí aj v srdci toho, kto nemá odvahu nasledovať Krista a uskutočniť správne rozhodnutie. No nikdy nie je príliš neskoro odpovedať mu!

Ježiš naďalej neúnavne upiera s láskou svoj pohľad na každého a každého pozýva, aby sa stal jeho učeníkom, no niektorým predkladá radikálnejšiu voľbu. V tomto Roku kňazov by som chcel vyzvať mladíkov a chlapcov, aby pozorne vnímali, či ich Pán nepozýva na tú najväčšiu obetu na ceste služobného kňazstva, a aby boli pripravení veľkodušne a zanietene prijať tento znak osobitného vyvolenia a vydali sa s kňazom či duchovným vodcom na nevyhnutnú cestu rozpoznávania (povolania). Nemajte strach, drahí chlapci a dievčatá, ak vás Pán volá do rehoľného, mníšskeho či misijného života, alebo špeciálneho zasvätenia: On dokáže darovať hlbokú radosť tomu, kto mu odvážne odpovie!

Okrem toho pozývam všetkých tých, ktorí cítia povolanie do manželstva, aby ho prijali s vierou a usilovali sa položiť pevné základy na prežívanie veľkej lásky, vernej a otvorenej daru života, ktorý je bohatstvom a milosťou pre spoločnosť a Cirkev.

5. Zameraný na večný život

„Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ Táto otázka mladíka z evanjelia sa zdá veľmi vzdialená od toho, čím sa zaoberajú súčasní mladí ľudia, veď – ako poznamenáva môj predchodca – či „nie sme generáciou, ktorej životný horizont je celkom vyplnený svetom a pozemským pokrokom?“ (Parati semper, 5). No otázka „večného života“ sa objavuje najmä v bolestných momentoch nášho života, keď podstupujeme stratu blízkej osoby alebo zažívame nejaký neúspech.

Čo to však je ten „večný život“, o ktorom hovorí bohatý mladík? Predstavuje nám ho Ježiš, keď sa obracia na svojich učeníkov a hovorí: „Zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme“ (Jn 16, 22). Sú to slová, ktoré naznačujú radostnú perspektívu bezhraničného šťastia, radosti z večného naplnenia Božou láskou.

Otázka o definitívnej budúcnosti, ktorá každého z nás čaká, dáva plný zmysel celému životu, pretože plán života zameriava na neobmedzené a nepominuteľné horizonty. Tieto široké a hlboké horizonty vedú k láske k svetu – ktorý aj sám Boh tak veľmi miluje – a tiež k tomu, aby sme sa venovali jeho rozvoju, no vždy slobodne a s radosťou, ktorá sa rodí z viery a nádeje. Sú to horizonty, ktoré nám pomáhajú v tom, aby sme neabsolutizovali pozemské skutočnosti a uvedomovali si, že nám Boh pripravuje väčšiu perspektívu, a aby sme spolu so sv. Augustínom hovorili: „Spoločne túžime po nebeskej vlasti, vzdycháme po nebeskej vlasti a cítime sa tu dole ako pútnici“ (Komentár k Evanjeliu podľa Jána, homília 35, 9). S pohľadom pevne upretým na večný život blahoslavený Pier Giorgio Frassati, ktorý zomrel v roku 1925 vo veku 24 rokov, hovorieval: „Chcel by som žiť, a nie živoriť!“ a na fotografiu schodiska, ktorú poslal priateľovi, napísal: „Do výšky!“ robiac tak narážku na kresťanskú dokonalosť, ale aj na večný život.

Drahí mladí, povzbudzujem vás k tomu, aby ste pri plánovaní vášho života nezabúdali na túto perspektívu: sme povolaní pre večnosť. Boh nás stvoril, aby sme s ním boli navždy. Táto perspektíva pomôže dať plný zmysel vašim rozhodnutiam i kvalitu vášmu životu.

6. Prikázania, cesta autentickej lásky

Ježiš pripomína bohatému mladíkovi desať prikázaní, ktoré sú nutnou podmienkou na to, aby sa stal „dedičom večného života“. Sú to základné vzťažné body na život v láske i na jasné odlíšenie dobra od zla a na vytvorenie solídneho a trvalého plánu života. Aj vás sa Ježiš pýta, či poznáte prikázania – či sa usilujete formovať svoje svedomie podľa Božieho zákona – a či ich uvádzate aj do praxe.

Ide zaiste o otázky, ktoré sú v protiklade so súčasnou mentalitou, ktorá nám predkladá slobodu bez hodnôt, pravidiel či objektívnych noriem a vyzýva nás odmietať akékoľvek obmedzenia našich aktuálnych túžob. No namiesto toho, aby takáto ponuka viedla k pravej slobode, vedie človeka k tomu, že sa stáva otrokom seba samého, svojich bezprostredných túžob a takých idolov, ako sú moc, peniaze, bezuzdné potešenie či zvody sveta, pričom stráca schopnosť nasledovať svoje pôvodné povolanie k láske.

Boh nám dáva prikázania, lebo nás chce vychovávať k pravej slobode, lebo chce s nami budovať kráľovstvo lásky, spravodlivosti a pokoja. Počúvať prikázania a uvádzať ich do praxe neznačí vzdialiť sa, ale naopak, nájsť cestu autentickej slobody a lásky, pretože ony neobmedzujú naše šťastie, ale ukazujú nám, ako ho nájsť. Na začiatku dialógu s bohatým mladíkom Ježiš pripomína, že zákon od Boha je dobrý, lebo „Boh je dobrý“.

7. Potrebujeme vás

Mladí ľudia v dnešnej situácii musia čeliť mnohým problémom vyplývajúcim z nezamestnanosti, z nedostatku určitých vzorov a ideálov, ako aj konkrétnych perspektív do budúcnosti. Preto môžu nadobudnúť dojem, že sú zoči-voči krízam a aktuálnym výkyvom bezmocní. Napriek ťažkostiam sa nedajte odradiť a nevzdávajte sa svojich snov! Naopak, pestujte si v srdci veľké túžby po bratstve, spravodlivosti a pokoji. Budúcnosť je v rukách tých, ktorí sa usilujú nájsť silné dôvody pre život a nádej. Ak chcete, budúcnosť je vo vašich rukách, pretože dary a bohatstvo, ktoré Pán vložil do srdca každého z vás a ktoré sa formujú stretnutím s Kristom, sa môžu stať pre svet opravdivou nádejou! Je to viera v jeho lásku, ktorá vás robí silnými a veľkodušnými, a tým vám dáva odvahu pokojne vykročiť na cestu života a prevziať zodpovednosť v rodine i v zamestnaní. Usilujte sa budovať si vlastnú budúcnosť prostredníctvom serióznej osobnej formácie a štúdia, aby ste dokázali kompetentne a veľkodušne slúžiť spoločnému dobru.

Vo svojej ostatnej encyklike Caritas in veritate o celkovom ľudskom rozvoji som vymenoval niekoľko veľkých aktuálnych výziev, ktoré sú pre život tohto sveta naliehavo potrebné a podstatné: využívanie zdrojov zeme a rešpektovanie životného prostredia, spravodlivé rozdelenie dobier a kontrola finančných mechanizmov, solidarita s chudobnými krajinami v rámci ľudskej rodiny, boj proti hladu vo svete, napomáhanie dôstojnosti ľudskej práce, služba kultúre života, budovanie pokoja medzi národmi, medzináboženský dialóg, správne používanie prostriedkov spoločenskej komunikácie.

To sú výzvy, na ktoré ste povolaní odpovedať, aby sa vybudoval spravodlivejší a bratskejší svet. Sú to výzvy, ktoré si vyžadujú náročný a zanietený plán života, do ktorého treba zapojiť celé vaše bohatstvo podľa plánu, ktorý má s každým z vás Boh. Nejde o uskutočnenie mimoriadnych hrdinských skutkov, ale o konanie, v ktorom prinesú ovocie vaše talenty a vlastné možnosti, pričom sa treba neprestajne usilovať o napredovanie vo viere a láske.

V tomto Roku kňazov vás pozývam, aby ste sa zoznámili so životom svätcov, osobitne svätých kňazov. Uvidíte, že Boh ich viedol a že dennodenne nachádzali svoju cestu práve vo viere, nádeji a láske. Kristus povoláva každého z vás, aby ste sa angažovali spolu s ním a aby ste prijali svoju zodpovednosť pri budovaní civilizácie lásky. Ak budete nasledovať jeho slová, aj vaša cesta bude osvetlená a povedie vás k vysokým cieľom, ktoré dávajú životu radosť a plný zmysel.

Nech vás Panna Mária, Matka Cirkvi, sprevádza svojou ochranou. Uisťujem vás o svojej modlitbe a s veľkou láskou vás žehnám.

Vo Vatikáne 22. februára 2010

Benedikt XVI.