„Jeho rany vás uzdravili“ (1Pt 2, 24)

Drahí bratia a sestry!

Ešte nosím v srdci okamihy, keď som sa počas pastoračnej návštevy v Turíne modlil pred posvätným Turínskym plátnom, pred tou trpiacou tvárou, ktorá nás pozýva, aby sme sa zamysleli nad tým, ktorý na seba vzal ľudské utrpenie všetkých čias a každého miesta – i tie naše trápenia, ťažkosti a hriechy. Pohľad naň nás pozýva zamyslieť sa nad tým, čo píše sv. Peter: „Jeho rany vás uzdravili“. Boží Syn trpel, zomrel a vstal z mŕtvych, a práve preto sa jeho rany stali znamením nášho vykúpenia. Sú však aj skúšobným kameňom viery učeníkov i tej našej; zakaždým, keď Pán hovorí o svojom utrpení a smrti, učeníci to nechápu. Pre nich, tak ako aj pre nás, je utrpenie stále zahalené tajomstvom, ktoré je ťažké prijať a uniesť. Aj apoštol Tomáš svedčí o tom, aké je ťažké uveriť v cestu spásneho utrpenia. No zoči-voči Kristovi ukazujúcemu svoje rany dochádza k dojímavému vyznaniu viery: „Pán môj a Boh môj!”. To, čo bolo prv neprekonateľnou prekážkou – pretože to bolo zjavným znakom Ježišovho zlyhania – sa pri stretnutí so Zmŕtvychvstalým stáva dôkazom víťaznej lásky.

Svojím zmŕtvychvstaním Pán nezbavil svet utrpenia a zla, ale premohol zlo v jeho koreňoch. Proti arogancii zla postavil všemohúcnosť svojej lásky. Svätý Bernard hovorí: „Boh nemôže trpieť, no môže spolutrpieť“. Boh sa stal človekom, aby mohol spolutrpieť s človekom, reálne, v tele i krvi. Do každého ľudského utrpenia teda vstupuje ten, ktorý s ním má účasť na utrpení a súžení.

Vzhľadom na blížiace sa Svetové dni mládeže v Madride, by som sa chcel obrátiť na mladých, najmä na tých, ktorí prežívajú skúsenosť choroby. Ježišovo utrpenie a kríž nám často naháňajú strach, lebo sa zdá, že sú popretím života. V skutočnosti je to presne naopak! Kríž je Božie „áno“ človeku. Naučte sa „vidieť“ a „stretávať“ Ježiša v Eucharistii, no naučte sa ho spoznávať a slúžiť mu aj v chudobných, chorých, trpiacich a núdznych, ktorí potrebujú vašu pomoc.

Na záver by som chcel zaželať všetkým a každému osobitne, aby vám Kristus daroval pokoj a uzdravenie srdca. Spolu s ním nech nad Vami bdie Panna Mária. Pod krížom sa pre ňu naplno uskutočnilo Simeonovo proroctvo. Hlboká bolesť, ktorou bola účastná na bolesti Syna, uschopnila Máriu pre nové poslanie. V hodine smrti jej Kristus predstavuje každého svojho učeníka, hovoriac: „Hľa, tvoj syn“. Jej materské spolucítenie so Synom sa stáva materským spolucítením s každým z nás v našich každodenných trápeniach.

Vyzývam občianskych predstaviteľov, aby investovali ešte viac energie do zdravotníckych štruktúr, ktoré pomáhajú trpiacim, predovšetkým tým najchudobnejším a najnúdznejším. V myšlienkach posielam svoj srdečný pozdrav biskupom, kňazom, zasväteným osobám, seminaristom, zdravotníkom, dobrovoľníkom i všetkým tým, ktorí sa s láskou venujú starostlivosti o chorých a zmierňovaniu ich utrpenia, či už v nemocniciach, liečebných domoch alebo v rodinách: kiež v tvárach chorých dokážete vždy vidieť tvár tvárí – Kristovu tvár.

Všetkých uisťujem o svojej modlitbe a každému udeľujem svoje osobitné apoštolské požehnanie.